Bratislava 15. marca (TASR) - Vojnovú Slovenskú republiku je podľa českého politológa a prorektora pražskej Metropolitnej univerzity Petra Justa potrebné považovať za štát, pretože mala všetky jeho atribúty. "Je pravda, že tu existovali obmedzujúce prvky (ochranná zmluva s Nemeckom, nemeckí poradcovia na ministerstvách, prijatie národného socializmu ako oficiálnej štátnej ideológie), ale formálne išlo o štát," uviedol Just pre TASR.
Nazdáva sa, že ak by uvedené prvky mali byť príčinou pochybností o vojnovej republike ako o samostatnom štáte, museli by sme pochybovať o tom, či bolo štátom komunistické Československo. "V komunistickom Československu boli sovietski poradcovia, vnútená oficiálna štátna ideológia, vnútorná suverenita bola obmedzená konceptom Brežnevovej doktríny (právo ZSSR zasahovať do vnútorných záležitostí iného štátu ak je v ňom ohrozený socializmus, pozn. TASR) a prítomnosťou sovietskych vojsk," dodal na vysvetlenie.
Vznik štátu považuje za súhru vonkajších a vnútorných okolností, keďže Adolf Hitler využil nespokojnosť Slovákov s postavením v Československu. Vodca Tretej ríše si bol podľa Justa vedomý aj citlivých slovensko-maďarských vzťahov a maďarský režim bol na Hitlerovej strane. "Slovákov teda vydieral tým, že im dal na výber: buď sa odtrhnete od Čechov, alebo vás obsadia maďarské vojská, ktoré už stoja na hraniciach," popísal politológ mantinely, v ktorých sa slovenskí politici pred vojnou mohli pohybovať.
Just zdôraznil, že ústava vojnového štátu z roku 1939 mala znaky, ktoré ju nemôžu zaradiť medzi demokratické, napríklad postavenie Hitlerovej slovenskej ľudovej strany alebo postavenie tzv. Štátnej rady.
Medzi slovenskými politikmi nachádza Just takých, ktorí boli voči Nemecku servilní, aj tých, čo konali viac-menej autonómne. "Počas väčšiny obdobia ale mali prevahu pronemecky orientovaní a tí umiernení, napríklad Karol Sidor, boli odstavovaní," popisuje vojnové obdobie.
Za významného aktéra v slovenskej politike v minulosti aj súčasnosti považuje Just cirkev. Vo vojnovom období bolo jej postavenie umocnené faktom, že vládnuca strana bola katolícka a jej predstavitelia boli cirkevnými hodnostármi. Platilo to aj pre prezidenta Jozefa Tisa. Jeho potrestanie (hrdelný trest) považuje za "vecne správne", poznamenal však, že vnímaniu procesu uškodilo angažovanie politických strán a stala sa z neho politická téma.
Politológ na záver podotkol, že Slováci sa s témou slovenského štátu dosiaľ nevyrovnali. "Nemôžem sa nezmieniť, že vládna SNS sa k tomuto obdobiu stavia viac-menej pozitívne," zakončil politológ.
