Bratislava 15. marca (TASR) - Vznik vojnovej Slovenskej republiky považuje väčšina politikov oslovených TASR za pozitívny akt, ktorý je potrebné oddeliť od neskoršieho konania popredných politikov krajiny. Podľa poslanca Bélu Bugára (SMK) boli slovenskí predstavitelia hračkou v rukách Adolfa Hitlera - buď mu slúžili, alebo ich zničil. "Problém nie je vo vzniku štátu, ale v spolupráci s nacistickým Nemeckom," povedal Bugár.
Podľa predsedu poslaneckého klubu SNS Rafaela Rafaja by bolo nenáležité, "keby sme so špinavou vodou z vaničky režimu Slovenského štátu za každú cenu vylievali aj dieťa prvej slovenskej štátnosti". Zhodol sa na tom s podpredsedom vlády Dušanom Čaplovičom (Smer-SD), ktorý vytkol politickej reprezentácii servilnosť voči Tretej ríši. "Nemusela byť až tak v predklone," povedal Čaplovič pre TASR.
Rafaj zdôraznil, že udalosti sa dajú pochopiť len v celoeurópskom kontexte. "Bolo by priliehavé pozerať sa na to cez prizmu malého národa a štátu pod tlakom hegemóna," upozornil na medzinárodnú situáciu v období vzniku vojnovej republiky. Hodnotenie tohto obdobia považuje za veľmi komplikované a nemožno ho vykonať bez porovnania s udalosťami v iných štátoch.
Rafaj ocenil, že štát vznikol legitímne a demokraticky rozhodnutím parlamentu. Na margo obmedzenia práv židov povedal, že "podobne ako za komunizmu sme sa nemohli vyhnúť potláčaniu práv, lebo v systéme prevládal jeden hegemón". Položil si otázku, či by sa udalosti vyvíjali rovnako, ak by českí partneri boli voči Slovákom ústretovejší alebo keby veľmoci v Mníchove nezapredali Československo Hitlerovi. S označením "vojnová republika" nesúhlasí, lebo vznik štátu nebol dôsledok vojny, ale predchádzalo mu 20-ročné autonomistické hnutie.
Transporty židov zo Slovenska považuje podpredseda KDH Martin Fronc za najhoršie obdobie slovenskej histórie. "Za transporty židov sme platili, nemôžeme sa vyviňovať," dodal Čaplovič. Poslanec ĽS-HZDS Ján Kovarčík uviedol, že transporty sa realizovali aj v iných krajinách a napríklad z Maďarska vyviezli židov viac. "Nežil som v tom období, informácie mám od rodičov a starých rodičov. Celkovo štát vnímam negatívne," zhrnul svoj postoj k problematike.
Čaplovič na záver dodal, že udalosti počas existencie slovenského štátu sú poučením pre cirkev, aby fungovala oddelene od štátu. "Lídri slovenského štátu zlyhali dva razy - ako politici, aj ako predstavitelia cirkví," uviedol na záver. Rafaj si z udalostí berie historické varovanie: "Bez absolútnej suverenity a zvrchovanosti rozhodovania a národných záujmov neurobiť ani krok navyše, pretože vždy sú tu silnejšie tlaky a záujmy veľmocí."
Podľa Fronca by sa udalosťami v rokoch 1939-1945 nemali zaoberať politici, ale skôr historici. Myslí si, že politici by sa mali venovať skôr otázkam prítomnosti a budúcnosti. "Apelujem na politikov, aby nepolarizovali spoločnosť a nechali historikom čas, aby mohli urobiť hodnotenie," zakončil Fronc.
