Bratislava 16. marca (TASR) - Čítanie alebo spievanie pašií - príbehu o utrpení a umučení Ježiša Krista, ako ho podávajú evanjelisti - charakterizuje bohoslužby v mnohých kresťanských chrámoch počas dnešnej Kvetnej nedele. Táto posledná, šiesta nedeľa veľkého pôstu pred Veľkou nocou, je známa ako Nedeľa utrpenia Pána. Pre väčšinu kresťanov sa ňou začína Veľký alebo Tichý týždeň.
V Rímskokatolíckej cirkvi sa obrady Kvetnej nedele skladajú z dvoch častí: spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema, kde ho spočiatku radostne vítali palmovými ratolesťami, no neskôr ho odsúdili na smrť a umučili na kríži, a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, počas ktorej sa prednášajú pašie. V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, v našich podmienkach najčastejšie bahniatka. Tie sa potom spália na popolec, ktorý sa použije pri obradoch Popolcovej stredy budúceho roka. Kňazi posväcujú aj bahniatka, ktoré si do kostolov prinášajú veriaci a potom si ich doma odkladajú do vázy, zakladajú za obrazy alebo zapichujú do trámov.
Tradícia svätenia bahniatok sa zachováva aj v gréckokatolíckych kostoloch ako spomienka na privítanie Krista v Jeruzaleme palmovými ratolesťami.
V evanjelických kostoloch sa dnešná liturgia začína predspevom - "Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci. A vydajú ho pohanom, odsúdia na smrť, zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane zmŕtvych".
V Rímskokatolíckej cirkvi sa na Kvetnú nedeľu slávi aj Medzinárodný deň mládeže. Tradíciou sa stali stretnutia a rozhovory diecéznych biskupov s mladými ľuďmi a rôzne duchovné a kultúrne podujatia. Napríklad v Banskej Bystrici sa Kvetný víkend s bohatým programom začal už v piatok popoludní, mládež sa stretla s biskupom Rudolfom Balážom. Vojenský ordinár Mons. František Rábek pozval na nedeľu do Bratislavy mladých, študentov vojenských a policajných škôl a mládež z rodín príslušníkov Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov SR.
Generálny vikár Formánek hovorí o Kvetnej nedeli a Veľkej noci
Dnešnou Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň. Rímskokatolícka cirkev v ňom slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života.
"Ježiš Kristus svojou smrťou premohol našu vlastnú smrť a svojím zmŕtvychvstaním obnovil náš život. Dal ľuďom nádej nového života," povedal generálny vikár novozriadeného Arcibiskupského úradu v Bratislave Mons. Ján Formánek.
"Cieľom liturgie celého pôstneho obdobia je osobné duchovné zmŕtvychvstanie človeka. Musíme v sebe neustále obnovovať to, čo je poznačené ľudskou krehkosťou a stávať sa novými, lepšími ľuďmi - to je posolstvo nadchádzajúcej Veľkej noci", dodal Formánek.
Ján Formánek vyštudoval na Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Štúdium ukončil v roku 1958 a za kňaza bol vysvätený o rok neskôr v bratislavskom Dóme sv. Martina. Následne pôsobil v Hurbanove, neskôr v Šali, od roku 1963 vo farnosti sv. Martina v Bratislave a v období 1965 - 1969 v bratislavskom Blumentálskom kostole. V roku 1969 ho preložili do obce Trávnica pri Šuranoch, neskôr pôsobil v Dojči pri Senici a iných obciach. V roku 1990 sa vrátil do Bratislavy, do farnosti sv. Alžbety - Modrého kostola. V roku 1993 sa stal dekanom Bratislavského dekanátu. Na tomto poste zotrval až do 8. marca 2008, kedy ho bratislavský arcibiskup - metropolita Mons. Stanislav Zvolenský vymenoval za generálneho vikára Arcibiskupského úradu v Bratislave.
Pravoslávni veriaci slávia prvú pôstnu nedeľu - Nedeľu pravoslávia
Kým veriaci katolíckej, evanjelickej a iných cirkví slávia dnes už poslednú - šiestu pôstnu nedeľu a očakávajú príchod Veľkej noci, v Pravoslávnej cirkvi na Slovensku i vo svete je dnes prvá pôstna nedeľa, ktorá je Nedeľou pravoslávia.
Pravoslávni si v tento deň pripomínajú udalosti z 8. storočia - víťazstvo nad ikonoborcami, teda tými, ktorí neuznávali ikony a bojovali proti nim. Po slávnostnej liturgii sa v chrámoch konajú modlitby za Pravoslávie, povedal správca farnosti Pravoslávnej cirkvi v Bratislave Jozef Haverčák.
V Pravoslávnej cirkvi na Slovensku i vo svete, ktorá sa riadi juliánskym kalendárom, sa 7-týždňový pôst pred Veľkou nocou - Paschou začal 10. marca. Veľký týždeň, nazývaný strastný týždeň, sa pre pravoslávnych začne 21. apríla, Veľkonočná nedeľa pripadá na 27. apríla. "Pôst je čas pokánia, intenzívnych modlitieb, smútočných bohoslužieb a prísneho pôstu. Chrámové rúcho i rúcho pravoslávnych duchovných je v tomto období červené, čo symbolizuje krv a umučenie Ježiša Krista. Veriaci v tomto čase častejšie prichádzajú do chrámu, viac sa modlia a snažia sa zlepšovať vzťahy s inými ľuďmi a vytvárať atmosféru porozumenia," uviedol Haverčák.
Pravoslávni veriaci v Bratislave sa schádzajú v malom kostole sv. Mikuláša pod Bratislavským hradom. Pokiaľ ide o rozostavaný nový pravoslávny chrám na Tomášikovej ulici, podľa slov Haverčáka "veci sa konečne pohli dopredu, dlhy sú vyplatené a verím, že chrám bude v blízkom čase dokončený".
Na Slovensku sa k Pravoslávnej cirkvi hlási okolo 50 000 veriacich. V Bratislave a okolí tvorí komunitu pravoslávnych asi 1500 ľudí.
Autor: ks
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
