Cudzinci z rôznych kútov sveta, ktorých na Slovensko zaviali pracovné povinnosti, majú s prispôsobovaním sa tunajším podmienkam rôzne skúsenosti. Pre Brazílčanov je Slovensko exotickou krajinou, kde objavujú sneh a hokej. Kórejci zas skúšajú návštevy v tunajších baroch či diskotékach. Naopak, pre Francúzov ako Európanov je Slovensko pomerne blízke.
V žilinských reštauráciách a podnikoch nie je zriedkavosťou stretnúť Kórejcov pracujúcich v tamojšom závode Kia Motors, ako si pochutnávajú nielen na ázijských ale i slovenských špecialitách. Predovšetkým mladší Ázijci si nenechajú ujsť ani návštevu baru či diskotéky, kde si doprajú aj nejaký ten pohárik. Liehovým nápojom sa údajne radšej vyhýbajú, lebo ešte stále "znesú" menej než Slováci.
Niektorí Kórejci sú aj veľkými športovými fanúšikmi. Počas dôležitých zápasov ich futbalistov pobehovali mladí Kórejci po Žiline v replikách národných dresov.
Američania pracujúci v oceliarskej fabrike U. S. Steel Košice si najviac zo športov pochvaľujú hokej. "Mnohí z nich pochádzajú z Pittsburgu, čo je hokejové mesto," vysvetlil hovorca spoločnosti Ján Bača.
Teplomilným Brazílčanom pracujúcim v Spišskej Novej Vsi okrem rodiny najviac chýba more a slnko. Nedajú dopustiť na slovenské pivo a slovenské hory. Juhoameričania z krajiny karnevalu a futbalových hviezd však svorne priznali, že o slovenskom futbale veľa nepočuli.
Šéf oddelenia konštrukcie, vývoja produktu a procesu v brazílskej firme Embraco, ktorá vyrába kompresory pre chladiarenské zariadenia, Marques Regis dokonca vyskúšal aj lyžovanie. "Bolo to veľmi zábavné, hoci som bol iba na detskom vleku," okomentoval pre neho jedinečnú skúsenosť Regis. Riaditeľ Embraca Carlos Xavier síce na vlastnej koži nevyskúšal žiadny zimný šport, ale nenechal si ujsť hokejový zápas v Poprade. "Páčilo sa mi to, je to zaujímavé. Niekedy je trošku ťažké sledovať hru, lebo tá čierna loptička (puk) je primalá," posťažoval sa s úsmevom Xavier.
Obaja manažéri zhodne udelili slovenskému pivu najvyššiu známku a pridali mu aj hviezdičku.
Veľmi spokojný sa na Slovensku cíti byť aj šéf trnavského závodu PSA Peugeot Citroën Slovakia Jean Mouro. Trochu pomaly si zatiaľ stále zvyká iba na slovenskú kuchyňu. Netají sa ani ťažkosťami pri hlbšom prenikaní do tajov slovenskej gramatiky. "Rovnako ako všetky slovanské jazyky, aj slovenčina je pre Francúza zložitá," povedal ČTK.
Lektori francúzštiny z Francúzskeho inštitútu v Bratislave si naopak slovenské jedlá pochvaľovali, vrátane bryndzových halušiek, ktoré inak spôsobili ťažkosti nejednému Francúzovi. "Veľmi ma prekvapilo, že v Bratislave je málo áut a málo ľudí v centre, keď to porovnám s Parížom či Londýnom," poznamenal Christophe Gaufillet, ktorý na Slovensko prišiel začiatkom februára z burgundského regiónu. Inak mu však život v slovenskom hlavnom meste nepripadal príliš odlišný od Francúzska.
Jeho kolegyňa Florence Jeannerodová si zas pochvaľovala slovenskú prírodu, ktorá sa jej v rodnom Alsasku zdala byť menej prístupná. "Aj z centra mesta sa môžem pešo dostať do Malých Karpát," povedala ČTK. "Veľa ľudí platí bankovkami a nie platobnými kartami, vo Francúzsku je to naopak," popísala zas svoje dojmy zo siedmich mesiacov na Slovensku Frédérique Bourrandová z Clermont-Ferrandu. Slováci sú podľa nej milí a ešte viac katolícki ako Francúzi. "Veľa mladých ľudí chodí do kostola," dodala.
