Ministerstvo kultúry je ochotné vzdať sa možnosti udeľovať médiám pokuty. Viaceré ďalšie požiadavky Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), opozície a vydavateľov voči návrhu nového tlačového zákona však zatiaľ neakceptuje. Na zasadnutí parlamentného výboru pre médiá to dnes potvrdil minister kultúry Marek Maďarič. Vládne strany si tak stále nezaistili podporu lisabonskej zmluvy, ktorej prijatie opozícia podmieňuje zmenami v návrhu tlačového zákona.
Ministerstvo pôvodne navrhovalo, aby malo možnosť médiá pokutovať sumou do 200.000 Sk za šírenie informácií propagujúcich násilie, vojnu, psychotropné látky alebo nenávisť. V súčasnosti môže udeliť ešte vyššiu pokutu do milióna korún, avšak za porušenie volebného moratória. "Je to možné urobiť túto zmenu, lebo prešla cez Legislatívnu radu vlády novelizácia trestného zákona, ktorá umožňuje stíhať právnické osoby aj za tieto delikty," povedal dnes novinárom Maďarič.
Minister však trvá na tom, že v zákone majú zostať viaceré ďalšie opatrenia, ktoré kritizovala opozícia i OBSE. "Nesúhlasím s tým, aby bolo právo na odpoveď zlúčené s právom na opravu. Oprava je stanoviskom vydavateľa, on opravuje nepresné tvrdenie, odpoveď je možnosťou dotknutej osoby reagovať," tvrdil Maďarič. Dobrý je podľa neho aj zvyšok zákona a netreba ho meniť vôbec. Pripustil však, že poslanci môžu v parlamente presadiť aj ďalšie zmeny. Dnes napríklad poslanci Smeru-SD navrhli, aby súd mohol neuverejnenie opravy či odpovede potrestať sumou od 50.000 do 150.000 Sk.
S navrhovanými zmenami však viacerí poslanci opozície spokojní neboli. Napríklad Tomáš Galbavý zo SDKÚ-DS a Ágnes Biróová zo SMK zatiaľ nezmenili svoj zámer nepodporiť návrh tlačového zákona ani lisabonskú zmluvu. "Zákon je proti filozofii tejto zmluvy," povedala Biróová.
Ani šéf Združenia vydavateľov periodickej tlače Miloš Nemeček nebol spokojný s navrhnutými zmenami, o ktorých výbor rozhodne 26. marca. Nesúhlasil hlavne s duplicitnými opravnými opatreniami, ktoré sú zlúčené aj v susednom Česku. "Nechcite, aby sme sa za noviny museli hanbiť, lebo ich nebudeme robiť my, ale niekto iný," odkázal poslancom vládnych strán. Ak by návrh prešiel bez ďalších zmien, noviny by proti tomu protestovali aj na vlastných stránkach. Napríklad za vlády Vladimíra Mečiara proti zvýšeniu daňového zaťaženia protestovali prázdnymi stranami.
Neústupčivosť vládnucej garnitúry v niektorých sporných otázkach predlohy zákona si Nemeček vysvetľuje nielen tým, že chce pritvrdiť voči novinárom a vďaka vysokým preferenciám si myslí, že si to môže dovoliť. "Štát má sklon veci riadiť a niekedy aj nadmerne. Také útoky, aké zažívame my na médiá, by vo väčšine krajín ťažko zažili," tvrdil Nemeček.
Prehľad sporných bodov návrhu tlačového zákona
Sporné body návrhu tlačového zákona, ktorý dnes prerokoval parlamentný výbor pre médiá. Zmeny v návrhu požaduje Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), opozícia a vydavatelia.
- Nové sadzby pokút pre tlačené médiá a tlačové agentúry. V súčasnosti môže ministerstvo kultúry ako najvyššiu pokutu udeliť milión Sk za porušenie predvolebného moratória. Nová najvyššia sadzba má byť 200.000 Sk a to nielen za zverejnenie informácií, ktoré sa nesmú uverejňovať počas volieb, ale aj za propagáciu vojny, neľudského správania, drog či informácie, ktoré podnecujú nenávisť.
VÝHRADY: Predstaviteľ OBSE Miklós Haraszti žiadal z návrhu pokutu vynechať. Podľa neho tieto prehrešky dostatočne rieši trestné právo a tak nie je dôvod dávať nové kompetencie ministerstvu. Tie by podľa neho tiež mohli viesť k obmedzeniu slobody prejavu.
Vydavatelia tlače protestovali, že ich ministerstvo môže pokutovať aj neodôvodnene, keďže znenie zákona podľa nich nie je jednoznačné.
Minister kultúry Marek Maďarič dnes vyhlásil, že tento bod môže byť v zákone vynechaný.
Tri nápravné opatrenia, právo na opravu, právo na odpoveď, právo na dodatočné oznámenie.
Právo na opravu: Noviny a časopisy majú povinne do ôsmich dní od požiadania uverejňovať opravy v navrhnutom znení, na rovnocennom mieste a rovnakým písmom. Odmietnuť ich môžu, len ak majú dôkaz o pravdivosti.
Právo na odpoveď: Noviny a časopisy majú povinne uverejňovať vyjadrenie dotknutej fyzickej alebo právnickej osoby, a to do troch dní od prijatia žiadosti na tvrdenia nepravdivé, ale aj pravdivé, ktoré sa dotýkajú jej dôstojnosti či dobrej povesti.
Právo na dodatočné oznámenie: Ak noviny a časopisy informovali o konaní súdov či iných inštitúcií proti fyzickej alebo právnickej osobe, má táto osoba právo žiadať uverejnenie dodatočného oznámenia o tom, ako sa predmetné konanie právoplatne skončilo.
VÝHRADY : Opatrenia by sa podľa Harasztiho mali spojiť do jedného, ako je podľa neho štandardné aj v Európe. Rovnako proti duplicitným právam protestovali vydavatelia, ktorí sa obávajú, že by noviny a časopisy mohli byť zahltené rôznymi reakciami.
Zákaz pripojiť k oprave či odpovedi sprievodný text, ktorý by obsahoval hodnotiaci úsudok.
VÝHRADY: Tento bod kritizoval aj legislatívny odbor parlamentu, podľa ktorého sa tak obmedzujú ústavné práva novinára aj čitateľa.
Ochrana zdroja: Vydavatelia budú povinní zachovávať mlčanlivosť o pôvode alebo obsahu informácií, ak o to požiada ich zdroj.
V ÝHRADY : Podľa opozičnej SDKÚ-DS by mal mať novinár právo sám sa rozhodnúť, či bude svoj zdroj chrániť.
Autor: šif
Beata
Balogová
