Bratislava 19. marca (TASR) - Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR odmieta tvrdenia mimovládnej organizácie Priatelia Zeme o tom, že situácia v nakladaní s odpadmi na Slovensku trpí nečinnosťou rezortu a nedostatočnou legislatívou. "Nie je ani pravda, že by bola dramatická," reagoval pre TASR hovorca rezortu Peter Višváder. Slovensko má podľa environmentalistov množstvo problémov so skládkami, ako aj nárastom ich množstva, či zlým nakladaním s odpadmi a nedostatočnou štátnou kontrolou.
Aktivisti dnes vyzvali rezort aj na dialóg o riešení naliehavých problémov v oblasti odpadov. "MŽP neodmieta navrhovanú diskusiu s ochranármi. Priestor na ňu v tomto konkrétnom prípade vidí v rámci pripomienkovaného konania k pripravovaným zákonom o odpadoch a obaloch," povedal Višváder.
Rezort tiež odmietol tvrdenia, že by bol nečinný pri vydávaní legislatívy. "Slovensko má vypracované a účinné všetky potrebné zákony a vyhlášky v duchu európskych smerníc," konštatoval. Objasnil, že momentálne sa pracuje na novele zákona o odpadoch a pripomienkovým konaním prešla vyhláška k zákonu o odpadoch, ktorá hovorí práve o podmienkach skládkovania. "Takisto sa pracuje na predložení novely zákona o obaloch na rokovanie vlády," dodal.
"Na Slovensku máme primeraný počet skládok, nové nepribúdajú, ale v prípade potreby sa rozširuje kapacita existujúcich skládok, aj to v súlade s európskou smernicou," pokračoval. Ministerstvo zásadne odmietlo aj tvrdenia, že je zle nastavená legislatíva v recyklácii a separácii. "Nehrozí riziko, že by sa skládkovanie stalo výhodnejšie ako separácia a následná recyklácia jednotlivých komodít," uviedol s tým, že hlavné komodity je výhodnejšie recyklovať.
Ako poukázali environmentalisti, príspevok Recyklačného fondu slovenskej obci za tonu vyseparovaného plastu je okolo 1300 až 1800 korún. V susednom Česku je tento príspevok vo výške 4700 až 6400 korún. "Je to odraz reálnych možností fondu a závisí to od objemu finančných zdrojov vo všeobecnom sektore," zhrnul Višváder.
