BRATISLAVA. Návrhy koalície sú nedostatočné, opozícia čaká ďalšie zmeny tlačového zákona, predovšetkým práva na odpoveď a opravu. Ak nebudú, za Lisabonskú zmluvu nezahlasujú, vyhlásili dnes opoziční lídri po pravidelnom rokovaní.
Lisabonská zmluva stanovuje pravidlá fungovania EÚ a členské štáty by ju mali ratifikovať do januára. Tlačový zákon je neprijateľný pre vydavateľov, OBSE a iné medzinárodné inštitúcie, pretože podľa nich ohrozuje základnú slobodu, garantovanú aj Lisabonskou zmluvou - slobodu slova.
V utorok predložila vládna koalícia vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá pozmeňujúce návrhy k najspornejším bodom. Minister kultúry Marek Maďarič potvrdil, že žiadne iné zmeny už koalícia neurobí - zákon je pre slovenského občana, nie medzinárodné inštitúcie. Predložené zmeny odmietol aj zástupca vydavateľov novín, nestačia ani Slovenskému syndikátu novinárov. Zákon by podľa nich obmedzil slobodu tlače a tým aj právo občanov na informácie. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe by sa mala vyjadriť vo štvrtok.
Vládna koalícia obviňuje opozíciu z vydierania, jej poslanec Dušan Jarjabek zo Smeru-SD v utorok vo výbore vyhlásil, že opozícia nemá inú možnosť, len Lisabonskú zmluvu podporiť, aj keď koalícia tlačový zákon odhlasuje bez zmien. Opozícia nemá cestu na ústup, pretože okrem KDH je jasne orientovaná na úniu a vždy zmluvu podporovala.
Predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda tvrdí, že Jarjabek sa mýli a opozícia neustúpi. Na dnešnej tlačovej besede povedal, že požiadavky medzinárodných inštitúcií sú jasné - zásadné zmeny vládneho návrhu tlačového zákona. "Žiadame, aby sloboda slova bola na Slovensku udržaná, aby nebol priestor demokracie zužovaný. Ak si pán Fico myslí, že z toho ustúpime, tak ten odkaz je jednoznačný - neustúpime," vyhlásil Dzurinda.
Zopakoval opozičné požiadavky, ktoré by odblokovali schválenie Lisabonskej zmluvy. Opozícia ju môže blokovať vďaka tomu, že sa schvaľuje ústavnou väčšinou. Koalícia preto potrebuje päť opozičných hlasov.
"Máme tri zásadné podmienky - aby právo na odpoveď buď vypadlo alebo zohľadňovalo skutočnosť, že je možné ho uplatniť iba v prípade, že boli uverejnené informácie nepravdivé." Najlepšie by bolo, keby zo zákona vypadlo, pretože to rieši právo na opravu. Druhá požiadavka je, aby ministerstvo kultúry nemohlo pokutovať médiá. "Chceme vylúčiť zasahovanie politickej moci tam, kde zasahovať nemá," vysvetlil. Tretia podmienka je, aby ochrana zdroja nebola povinnosťou, ale právom.
Koalícia urobila jednu požadovanú zmenu - vypustila zo zákona časť paragrafu 6, ktorý definoval témy, zakázané pod hrozbou pokuty. Chce ich presunúť do trestného zákona. Z práva na opravu (par.7), práva na odpoveď (par. 8) a práva na dodatočné oznámenie (par.9) mierne upravila právo na odpoveď. Nemení ale dôvody, ktoré oprávňujú využiť ho. Do paragrafu 8 dopĺňa, že odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa "poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí" skutkové tvrdenie, "ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť".
Pôvodne vládny návrh vymedzoval odpoveď tým, že musí obsahovať "popis tohto skutkového tvrdenia s uvedením, v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby". Redakcia bude povinná zverejniť takúto reakciu aj na pravdivé tvrdenie v rozsahu, "primeranom" napadnutému článku. Zákon neurčuje, čo je "primeraný rozsah". Pozmeňujúci návrh koalície vypustil vetu, ktorá hovorila, že "odpoveď je primeraná, ak nepresahuje rozsah tohto textu", teda napadnutého článku.
