Bern 20. marca (TASR) - V porovnaní so Švajčiarskom máme menej priamej demokracie, ale aj konsenzuálneho rozhodovania. Na margo dojmu z rokovaní počas aktuálnej oficiálnej návštevy Švajčiarskej konfederácie to poznamenal predseda Národnej rady SR Pavol Paška.
"My máme tiež občiansku demokraciu, rozdiel je v tom, že Švajčiarsko historicky dospelo k priamemu výkonu demokracie referendom a ľudovým hlasovaním, napriek tomu, že tu existuje zastupiteľská demokracia. Ľudia sú zvyknutí chodiť a rozhodovať - od vecí, ktoré sa týkajú lokálnej a komunálnej problematiky, až po veci, ktoré sa týkajú štátu," povedal v stredu Paška.
Vo Švajčiarsku sú členmi sedemčlennej vlády všetky vplyvné parlamentné strany, funkciu prezidenta a zároveň premiéra vždy na jednoročné obdobie vykonáva jeden z členov vlády.
"Náš parlament sa nedelí na koalíciu a opozíciu, ale na ľavicu a pravicu," vysvetľoval pri rokovaní s Paškom predseda Národnej rady Federálneho zhromaždenia Švajčiarskej konfederácie André Bugnon.
Pri konkrétnom probléme vznikajú v parlamente ad hoc koalície, pričom stredové strany zmierňujú rozdiely medzi radikálnymi pravicovými či ľavicovými návrhmi. Politika potom osciluje väčšinou od umiernených ľavicových po umiernené pravicové riešenia. Ak je však niektorá z parlamentných strán zásadne proti navrhnutému riešeniu, nasleduje referendum.
"Ja, ako človek, ktorý je zvyknutý ľudí spájať, by som niekedy privítal tento typ politickej kultúry hlavne na úrovni parlamentu, kde vo Švajčiarsku dochádza skôr k pragmatickým spojeniam, kde nie je nevyhnutnosť nevytvárať až niekedy neprirodzené prístupy a riešenia. A teraz hovorím trošku do minulosti, keď sa prijímali zásadné riešenia v sociálnej, zdravotnej, ekonomickej, daňovej oblasti, ktoré, ak nie sú prijímané konsenzom alebo zásadnou väčšinou, podliehajú neustálym zmenám," poznamenal Paška.
Švajčiari sa nejakého typu referenda zúčastňujú v priemere raz za dva mesiace. "U nás sa to však nevníma tak, ako v niektorých iných krajinách, že sa referendum zmení na boj medzi vládou a voličmi. U nás sú referendá úplne normálnou politickou záležitosťou, výsledok referenda sa berie proste ako fakt," povedal počas rokovaní s Pavlom Paškom primátor Bernu Alexander Tschäppäto.
Vzhľadom na to, že hlasovať v referende možno aj poštou, čo v súčasnosti využíva absolútna väčšina zúčastnených voličov, sa účasť na plebiscitoch podľa Tschäppäta pohybuje na slušnej úrovni 45-50 percent, o niečo vyššia býva pri voľbách.
"Niekedy to možno s referendami preháňame, ak kladieme príliš banálne otázky," poznamenal primátor Bernu. Podľa neho referendum, v ktorom sa za jednu z možností rozhodlo povedzme 85 percent voličov, zrejme nebolo treba robiť, pretože takýto prístup znižuje volebnú účasť. Na iniciáciu referenda "zdola" je vo Švajčiarsku potrebných 50.000 podpisov na petícii, na iniciovanie ľudového hlasovania ešte raz toľko.
Počet imigrantov vo vyše sedemmiliónovom Švajčiarsku však dosahuje až 20-percentný podiel. Na otázku TASR, či unikátny švajčiarsky politický systém priamej demokracie, postavený na stáročnom vývoji tradícií, môže dlhodobo vydržať takýto tlak ľudí z iných kultúr s inými tradíciami, predseda švajčiarskej Národnej rady Federálneho zhromaždenia Bugnon odpovedal, že vzhľadom na proces integrácie do spoločnosti sa percento cudzincov v krajine nezvyšuje.
Aj tí, čo sú vo Švajčiarsku, zväčša podľa neho tento systém oceňujú, hoci bez švajčiarskeho občianstva môžu voliť len v prípade komunálnych volieb v niektorých kantónoch. Na švajčiarsky pas sa čaká 12 rokov a otázka, či je to príliš krátka alebo príliš dlhá doba, sa podľa bernského primátora Alexandra Tschäppäta na politickej scéne búrlivo diskutuje.
Predsedu NR SR Pavla Pašku dnes čaká stretnutie s prezidentom Švajčiarskej konfederácie Pascalom Couchepinom, v stredu 19. marca sa stretol s predsedom zahraničného výboru Národnej rady Federálneho zhromaždenia Gerim Müllerom a predsedom Zahraničného výboru Rady kantónov federálneho zhromaždenia Dickom Martym.
"Hovorili sme o úspechoch Slovenska v Bezpečnostnej rade OSN, o azylovej, ale aj daňovej politike," komentoval rozhovory Müller.
S primátorom Bernu Alexandrom Tschäppätom absolvoval Paška diskusiu o zvláštnostiach švajčiarskeho politického systému a otázkach samosprávy, ale aj o futbalových majstrovstvách Európy, ktoré spoluorganizuje aj švajčiarska strana.
Jedno z najvýznamnejších stretnutí vo Švajčiarsku mal predseda NR SR s predsedom švajčiarskej Národnej rady Federálneho zhromaždenia Andrém Bugnonom, s ktorým prerokoval popri otázkach demokracie a politických systémov najmä ekonomické témy.
