BRATISLAVA 20. marca (SITA) - Veriaci Evanjelických cirkvi a. v. na Slovensku najmä dnes, na Zelený štvrtok, prichádzajú na Služby Božie, aby pristúpili k spovedi a následne aj k Večere Pánovej. Ako uviedol dnes pre agentúru SITA generálny biskup ECAV Miloš Klátik, na Službách Božích sa dnes používa aj dlhšia spovedná liturgia. Zelený štvrtok je spomienkou na dobrého Pastiera, ktorý vyvádza svoj ľud na zelené osviežujúce pastvy (odtiaľ názov „zelený“) a uisťuje o svojej blízkosti aj v temnote smrti. Tento deň je aj spomienkou na ustanovenie Večere Pánovej, keď učeníci ako prví prijali z rúk svojho Pána dar odpustenia hriechov. V tento deň tiež Ježiš pri stolovaní s učeníkmi vstal a začal svojim učeníkom umývať nohy. Tým poukázal na dôležitosť vzájomnej služby bez ohľadu na vek, postavenie, hodnosť a záslužnosť.
Veľký význam pre evanjelikov má nasledujúci deň Veľký piatok (Parasceve), kedy si kresťania pripomínajú umučenie Ježiša Krista. "Bez Veľkého piatku by nebolo ani Veľkej noci. Smrťou to nekončí. Kristus v tento deň vyniesol naše hriechy na kríž, kde sa za nás obetoval. Na to prišiel na svet," zdôraznil Klátik. Zároveň dodal, že kresťania spolu s Kristom zomierajú v hriechu, aby s ním vstali spoločne z mŕtvych. Tento deň v protestantských cirkvách nie je tak veľkolepý. Čítajú sa v chrámoch pašie. Na rozdiel od katolíckych kostolov však v evanjelických chrámoch zvonia zvony a býva aj Večera Pánova.
Biela sobota je pre evanjelikov deň hrobového odpočinku. U evanjelikov sa tento deň zvlášť nesvätí, len v niektorých zboroch sa konajú večerné služby Božie (Nocturna paschalis).
Centrom Veľkonočnej nedele (Vzkriesenie Pána – Resurcio Domini) je vzkriesenie Ježiša Krista. Bola to prvá veľká slávnosť, ktorú slávili prví kresťania. Odvtedy svätíme ako kresťanský sviatok každú nedeľu. Veľkonočný pondelok zas vyjadruje vieru kresťanov vo vzkriesenie tela z mŕtvych, a s tým spojenú radosť.
