Bratislava 21. marca (TASR) - Utrpenie a smrť Ježiša Krista na kríži si dnes pripomínajú kresťania v rôznych častiach sveta, vrátane Slovenska. Krista ukrižovali na vrchu Golgota za vlády cisára Tibéria a Pontského Piláta.
V rímskokatolíckej cirkvi sa dnes ako jediný deň v roku nekonajú v kostoloch sväté omše, oltáre sú bez chrámového rúcha. Počas dňa, hlavne popoludní, sa konajú veľkopiatočné obrady, pozostávajúce z bohoslužby slova, modlitieb a poklony veriacich pri kríži a Božom hrobe. V kostoloch a na kalváriách miest a obcí sa uskutočňujú krížové cesty a pri jej 14 zastaveniach si veriaci sprítomňujú udalosti od odsúdenia Ježiša Krista až po jeho smrť na kríži a pochovanie. Čítajú alebo spievajú sa pašie. Je to deň pokánia a prísneho pôstu.
V gréckokatolíckych chrámoch sa na Svätý a Veľký piatok v popoludňajších hodinách koná večiereň zameraná na utrpenie Krista a jeho pochovanie, do symbolického hrobu kladú plaščenicu.
Evanjelici považujú Veľký piatok za najvýznamnejší sviatok, pretože vtedy Syn Boží dokončil dielo vykúpenia, prejavil svoju veľkú lásku k ľuďom, keď vzal na seba odsúdenie za ľudské hriechy. Nie pre naše dobré skutky, ale jedine cez vykupiteľskú smrť Ježiša získame odpustenie hriechov - na túto myšlienku z učenia reformátora cirkvi Martina Luthera kladú dôraz evanjelici. Na službách Božích sa čítajú alebo spievajú pašie - príbeh o utrpení Ježiša Krista.
Ako jeden z najväčších sviatkov slávia dnešný Veľký piatok aj veriaci Reformovanej kresťanskej cirkvi (kalvínskej) a ďalších kresťanských cirkví.
ch ed
