Bratislava/Praha 21. marca (ČTK) - Slovensko si tento rok 25. marca pripomenie dvadsiate výročie takzvanej sviečkovej manifestácie, jedného z najvýraznejších prejavov nespokojnosti občanov v normalizačnom Československu.
Napriek tomu sa stalo jednou z predzvestí skorého konca komunizmu v Československu.
Pre komunistov bola viera problém Pre komunistický režim, vyznávajúci okrem iného doktrínu vedeckého ateizmu, predstavovala existencia cirkví problém. Úplne zakázať činnosť náboženských inštitúcií však nebolo únosné, takže sa štát rozhodol ísť cestou ich obmedzovania a prísnej kontroly.
Dôsledkom tohto tlaku bolo vytvorenie paralelných štruktúr tajnej cirkvi. Tá združovala časť kresťanských duchovných, ktorým bol odobraný štátny súhlas potrebný k legálnemu výkonu ich činnosti, tajne vysvätených kňazov a rovnako veriacich laikov.
Veriaci cirkev podporili Jedným z významných členov podzemnej katolíckej cirkvi bol i Ján Chryzostom Korec, ktorý v októbri 1987 zaslal Rudému právu list, v ktorom poukazoval na prenasledovanie veriacich. List nebol vytlačený, ale jeho kópie sa šírili medzi slovenskými katolíkmi.
Taktiež úspech výzvy žiadajúci riešenie situácie veriacich občanov v ČSSR, ktorú v novembri 1987 podpísalo viac ako pól milióna obyvateľov, dával tušiť, že medzi veriacimi rastie nespokojnosť s panujúcim stavom a zároveň ochota ju verejne vyjadriť.
VIDEO - Verejná bezpečnosť sa dav pokúšala rozdeliť niekoľkými vodnými delami
Bezprostredným impulzom, ktorý odštartoval marcové udalosti, bola iniciatíva podpredsedu Svetového kongresu Slovákov Mariána Šťastného.
Ten zvolal na 25. marca 1988 zhromaždenia, ktoré mali pred československými ambasádami protestovať proti náboženskému útlaku. Hoci plán sa nakoniec nezrealizoval, rozhodli sa predstavitelia slovenskej tajnej cirkvi usporiadať na ten istý deň manifestáciu v centre Bratislavy.
Mikloškovu žiadosť zamietli Desiateho marca podal katolícky disident František Mikloško oficiálnu žiadosť o povolenie akcie, ktorá bola podľa očakávania zamietnutá. Mikloško sa odvolal, ale v tom čase už mocenské orgány Slovenska pripravovali mimoriadnu bezpečnostnú akciu, ktorá mala zhromaždeniu zabrániť. O charaktere zásahu zrejme od začiatku nepanovali na zodpovedných miestach ilúzie. Podľa materiálov Ústavu pamäti národa boli bratislavské nemocnice vopred upozornené, aby v inkriminovaný deň zabezpečili mimoriadne zmeny a zásobili sa dostatkom krvných zásob.
Ráno 25. marca polícia zadržala hlavných organizátorov, ku ktorým okrem Mikloška patrili Ján Čarnogurský, Vladimír Jukl a Silvester Krčméry. Napriek tomu sa okolo 16. hodiny začali na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí schádzať ľudia, ktorých neodradila ani voda, ktorú na nich striekali pod zámienkou upratovacích prác z polievacích áut.
Zasahovalo takmer tisíc príslušníkov národnej bezpečnosti Krátko po piatej hodine zablokovala polícia prístup na námestie, na ktorom bolo v tom čase až 3500 osôb. Ďalších zhruba 6000 ľudí tak muselo zostať stáť v bočných uličkách. O šiestej začala manifestácia spevom hymny. Pokojne sa modliaci veriaci so sviečkami v rukách boli najskôr vyzvaní, aby ukončili nepovolené zhromaždenie, načo bol vydaný príkaz k zásahu. Do neho sa zapojilo 953 príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti vrátane 54 pracovníkov Štátnej bezpečnosti. K potlačeniu "pokusu o zneužitie náboženského cítenia", ako o akcii nasledujúci deň referovalo Rudé právo, prispel svojim dielom taktiež Pohotovostný útvar VB z Pezinku.
Účastníci boli vytlačovaní z námestia do priľahlých ulíc, bití obuškami, kopaní a nakladaní do policajných áut. I napriek nasadeniu vodných diel a použitiu slzného plynu dokázala časť manifestujúcich na námestí vydržať plánovanú polhodinu.
Celkovo bolo na policajnú stanicu predvedených 216 osôb, z ktorých bolo 17 obvinených z prečinov proti verejnému poriadku. Jeden zo zadržaných bol napokon odsúdený na nepodmienečný trest.
Zrážky medzi demonštrantmi a komunistickou políciou sa stali začiatkom roku 1989 aj v Prahe. Počas takzvaného Palachovho týždňa si disidenti a mladí ľudia chceli pripomenúť výročie protestného upálenia študenta Jana Palacha z roku 1969, manifestácie rozháňané bezpečnosťou využili aj na výzvy na dodržiavanie ľudských práv.
dto jpa fab
