Vo väčšine vidieckych kostolov symbolický hrob postavili v uplynulých dňoch, pri nepretržitom strážení sa často vystriedajú takmer všetci obyvatelia menších obcí. Stráženie Božích hrobov je súčasťou Veľkej noci, najvýznamnejších kresťanských sviatkov roka.
"Veriaci pri strážení vyjadrujú svoju vzťah k Ježišovi Kristovi, ktorý leží v hrobe," povedal ČTK etnológ Východoslovenského múzea Pavol Lackanič. Hoci Lackanič už niekoľko rokov pracuje a žije v Košiciach, pravidelne sa zúčastňuje na strážení hrobu vo svojej rodnej obci Okružná pri Prešove. Stráženie má podľa Lackaniča silnú tradíciu, na vidieku jeho dodržiavanie pretrváva.
Dvojdňové stráženie má svoj rozpis
Na nepretržité, takmer dvojdňové stráženie, sa v obci pripravuje presný rozpis stráží. Kým počas dňa sa pri hrobe modlia najčastejšie ženy, v noci sa v hodinových intervaloch v kostole striedajú najmä muži. Aj keby na plánovanú výmenu nasledujúca stráž neprišla, muži musia na mieste vydržať. Hrob totiž podľa Lackaniča nesmie ostať ani na chvíľu opustený.
Stráž nad hrobom Ježiša Krista začína v piatok po večerných obradoch a trvá až do nedele rána. O tretej ráno totiž začínajú ďalšie obrady a počas nich symbolické telo z hrobu vyberú.
Hrob je počas stráženia zakrytý špeciálnou látkou, pláštenicou. Na jednej strane je namaľované mŕtve telo Ježiša Krista, na druhej strane je zobrazený ako živý. Plátno sa v nedeľu podľa Lackaniča položí na oltár.
Stráženie hrobu môže mať podľa Lackaniča viacero interpretácií. Podľa jednej strážcovia hrobu predstavujú rímskych vojakov. Tí podľa evanjelií na rozkaz Piláta strážili po ukrižovaní niekoľko dní pochované telo Ježiša Krista.
Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka
Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi. Biela sobota - oslava Kristovho zmŕtvychvstania sa začína Veľkonočnou vigíliou.
To znamená na Bielu sobotu večer, pôvodne v noci, keď sa začínala aj židovská Pascha (sviatky Židov, konané na pamiatku poslednej večere v egyptskom zajatí, keď anjel smrti prešiel okolo príbytkov Izraelitov a neuškodil im, lebo mali veraje dverí pomazané krvou obetného baránka), teda sviatky, pred ktorými bol Pán Ježiš ukrižovaný.
Počas Veľkonočnej vigílie Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
Veľkonočná vigília bola na obrady bohatá bohoslužba
Veľkonočná vigília - noc pred Veľkonočnou nedeľou, bola liturgicky veľmi bohatá bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece - paškálu. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách „Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka“ sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci.
Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12).
Potom nasleduje veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje dnešná slávnostná noc, vznešený spôsob nášho vykúpenia a nakoniec poprosíme nebeského Otca, aby nám v našom živote svietil svetlom, ktorým je Kristus. Veľkonočná vigília obsahuje aj ďalšie prvky - bohoslužbu slova, 3 až 7 čítaní zo Starého zákona, liturgiu krstu (ak niet krstencov, tak sa iba posvätí krstná voda a obnovia krstné sľuby), ďalej obrad vzkriesenia a Eucharistickú liturgiu (slávnostnú svätú omšu, kde po 40-dňovej prestávke opäť zaznie víťazný spev Aleluja!).
