Manželia Pavol a Margita boli obžalovaní z napomáhania nepriateľom socialistického zriadenia. Valenta dostal trest smrti, jeho manželke Margite (rod. Dankovej) súd vymeral doživotný trest. Po siedmich rokoch ju však z väzenia prepustili a tak sa mohla vrátiť k trom deťom.
Iný je príbeh Bibiany Sedláčkovej, po ktorej otca si príslušníci Štátnej bezpečnosti prišli v júni 1949. O štyri mesiace neskôr, v októbri súd vyniesol rozsudok, ktorý ho zbavoval slobody na ďalších 18 rokov. Podľa niekoľkých svedectiev, najvyšší trest ho minul len pre to, že bol otcom piatich detí.
Osudy týchto ľudí sa zmenili v 50-tych rokoch, no okrem nich navždy ovlyvnili aj životy ich rodín a blízkych. Len na území bývalej Československej socialistickej republiky sa takto dostalo do väzby asi 70-tisíc ľudí. Dnes z nich žije okolo tisíc.
Oživené svedectvá
Svedectvá o tyranii bývalého režimu uchovávajú a oživujú ich potomkovia. Pripomenuli si ich aj počas návštevy Jany Švehlovej v Bratislave. Ona sama je dcérou politického väzňa, ktorý počas druhej svetovej vojny slúžil ako letec Britského kráľovského letectva. Po návrate do republiky ho v roku 1949 zatkli a uväznili. Ona, ako jeho dcéra skoro pochopila, čo je to neistota. Vždy ju navyše mrzelo, že napriek výborným výsledkom nemohla študovať.
Sen o vysokoškolskom vzdelaní sa jej splnil až v USA, kam ušla v roku 1966 cez Veľkú Britániu. Keď sa jej ale dnes Američania spytujú ako zo ČSSR prišla do Veľkej Británie, vždy sú sklamaní, že nepodliezala plot. Keďže sa tam narodila, neúnavne deväťkrát neúspešne žiadala, aby sa mohla ísť do rodnej vlasti pozrieť. Komunisti jej vyhoveli až na desiaty pokus.
Doktorát z politickej psychológie získala Jana Švehlová na Washingtonskej univerzite. Dnes sa ako jedna z mála nezaoberá ľuďmi, ktorí boli priamo fyzicky likvidovaní, ale pozornosť sústredila na potomkov obetí komunizmu. Sleduje, aké psychologické stopy na deťoch a zvlášť dcérach „nepriateľov štátu" zanechal totalitný režim. Na Slovensko prišla na podnet Ústavu pamäti národa a Konfederácie politických väzňov s prednáškou „Vplyv päťdesiatych rokov na deti politických väzňov - dcéry nepriateľov štátu".
Spája ich nielen bolesť
V Česku sa dcéry politických väzňov začali organizovať práve na podnet Švehlovej v roku 1998. Spočiatku to bolo 12 žien, ktoré spájalo iba jedno - v 50-tych rokoch mali päť až desať rokov a boli zhodne dcérami odsúdených na hrdelné či dlhoročné tresty. Prišli o rodinné zázemie, detstvo, možnosť študovať, čím sú poznačené dodnes.
Okruh „dcer" sa medzičasom rozšíril. O svojom dlhoročnom trápení sú pomaly schopné hovoriť, hoci bolesť stále ťaží. Skupina sa stretáva, prednášajú na školách a majú webovú stránku dcery.cz. Na Slovensku sa dcéry politických väzňov po vzore českých „dcer" veľmi neorganizujú.
Beata
Balogová
