Zemplín/Šariš 22. marca (TASR) - Príprava pokrmov na naschádzajúcu Veľkonočnú nedeľu a pondelok doplnená o klasické upratovanie domácností bola i je charakteristická pre Bielu sobotu na Zemplíne a Šariši.
V podvedomí kresťanských veriacich i napriek tomu pretrváva myšlienka na vzkriesenie Krista. Vzkriesenie je pôvodom slávnosť mimoliturgická a v rámci nej je pre Bielu sobotu charakteristické vo všetkých kresťanských cirkvách svätenie ohňa pred chrámami.
Medzi klasické pokrmy pripravované v uvedený deň, kedy sa pilo viac-menej iba mlieko, patrí veľkonočný koláč "paska", šunka (šoudra), klobása a varené vajíčka ako symbol plodnosti a života. Na slávnostne prestretej tabuli nesmie chýbať ani pečená plnka, v Sečovciach nazývaná "polneňina", v okolí Michaloviec známa ako "šlepi praše" a na Šariši "pulňina". Z vajíčok a mlieka pripravovali gazdiné "hrutku" či "sirec", strúhali cviklu s chrenom a pod. V grécko-katolíckych rodinách v Ruskej Porube piekli navyše aj malé koláče "paščata", ktorými obdarúvavali kňaza.
Do pletených košíkov poukladali katolícki veriaci po troške z každého pokrmu a buď večer počas Bielej soboty, alebo v nedeľu ráno dávali tieto jedlá pokrstiť v kostoloch. Po ich posvätení utekali domov, "aby tak rýchlo im išla aj robota počas celého roka". Nadôvažok trikrát obišli dom, aby ho chránili pred hmyzom. Podobne na Šariši platila zvyklosť pre mužov - ktorý prvý prišiel domov a vytiahol vodu zo studne, bol najlepším hospodárom.
Úlohou dievčat počas Bielej soboty bolo chystať pre svojich oblievačov odmenu v podobe farebných vajíčok - "pisaniek". Obvykle ich farbili v cibuľovej, cviklovej či oziminovej vode. Neskôr pribudol k farbivám farebný krepový papier a farbičky.
Do vzkriesenia sa na dedinách Zemplína rapkalo iba rapkáčmi, pretože zvony na chrámoch boli zviazané od Zeleného štvrtka. Na Dargove napríklad verili, že ženy vychádzajúce počas vzkriesenia z "cerkvi" sú bosorky. V Pozdišovciach sa zase "na Glóriu" chodievali umývať do potoka, aby zo seba zmyli všetky hriechy. V okolí Vranova tak robili o polnoci z Veľkého piatka na Bielu sobotu.
Veľkonočná nedeľa sa niesla na Zemplíne i na Šariši v náboženskom duchu. Až po popoludňajších pobožnostiach sa začalo tamojšie obyvateľstvo schádzať uprostred dedín. Spravidla tu spievali chorovodné piesne a tancovali "karičku". Pravá veľkonočná nálada vyvrcholila až počas Veľkonočného pondelka pri oblievaní dievčat pri studni alebo potoku.
Väčšina z týchto zvykov sa na Zemplíne a na Šariši zachovala dodnes. Ibaže potoky a studne vystriedali sprchy a parfumy rôznych značiek.
