Bratislava 22. marca (TASR) - Približne štyri percentá Slovákov trpia panickou poruchou. Ide o psychické ochorenie, ktoré u človeka vyvoláva niekoľkominútové záchvaty neovládateľného strachu, pričom väčšina má pocit, že sa blíži ich smrť - tzv. panický záchvat. Počet osôb s touto diagnózou narastá.
"Viac pacientov si vysvetľujeme tým, že poruchu vieme lepšie diagnostikovať. Ďalšia možná príčina, a to nielen u Slovákov, je stres na dennom poriadku," povedal pre TASR Fedor Jagla, vedúci Laboratória kognitívnej neurovedy na Ústave normálnej a patologickej fyziológie Slovenskej akadémie vied.
"Keď je človek často v strese, v mozgu sa dejú vážne biochemické reakcie, ktoré u zdravého jedinca nie sú. Tie sa môžu zafixovať a následne viesť aj k vzniku prvého panického záchvatu," upozornil. Prvý panický záchvat prichádza nezriedka v období vážnej choroby, nehody, po strate blízkeho človeka, prerušením partnerského vzťahu či odlúčením od rodiny. Presná príčina vzniku tejto duševnej poruchy nie je celkom známa. Pri diagnóze zrejme existuje určitá porucha dolnej časti mozgového kmeňa. Ochorenie môže mať genetický pôvod, ale často je na vine dlhodobý negatívny vplyv prostredia.
Panický záchvat dostáva každoročne asi 11 percent ľudí, teda každý deviaty človek. Panickou poruchou každý rok ochorejú asi dve percentá osôb. U žien sa objavuje dvakrát častejšie než u mužov. Vo väčšine sa prejaví až v dospelosti.
Podľa Fedora Jaglu - začiatky sú pre človeka s panickou poruchou ťažké. Trpí nešpecifikovateľnými ťažkosťami, obavami, búšením srdca, potením či sťaženým dýchaním. Pacienti o strachu, ktorý pociťujú, spočiatku nehovoria, pretože nevedia, že tieto prejavy môžu vychádzať z panickej poruchy.
Ak človek pretrpí záchvat mučivého strachu s búšením srdca, sťaženým dýchaním, potením a inými nepríjemnými telesnými príznakmi v priebehu štyroch týždňov štyrikrát, vtedy je predpoklad, že ide o spomínané ochorenie.
Pacient by mal okrem užívania liekov, ktoré mu predpíše neurológ alebo psychiater, podstúpiť aj psychoterapiu, s účelom zbaviť sa často neopodstatneného strachu. Aj po úspešnej liečbe pacient potrebuje pravidelné kontroly u lekára a dodržiavať stanovenú životosprávu.
