Veľkonočné šibačky a oblievačky mali dievčatám priniesť zdravie, šikovnosť a plodnosť. Šibanie korbáčom či oblievanie studenou vodou im zabezpečovalo kladné vlastnosti na celý ďalší rok. "Zároveň to bol aj prejav záujmu a uznania dievčaťa. A pokiaľ to mládenci nerobia nejako surovo, v zásade má táto tradícia pozitívny význam," uviedla v rozhovore pre TASR etnologička Kornélia Jakubíková z Katedry etnológie a kultúrnej antropológie Univerzity Komenského v Bratislave. Podľa nej interpretovať šibačku či oblievačku ako niečo zlé, je scestné. "Trošku čerstvej vody nikomu nezaškodí," konštatovala.
Kým šibačka je svojím pôvodom západoeurópskym prvkom, oblievanie pochádza z východnej Európy. Na Slovensku, ktoré je charakteristické tým, že sa nachádza na hranici mnohých kultúrnych javov, sa aj tieto tradície územne delili. "Platí, že na východnom Slovensku sa polievalo, na západnom sa šibalo a na strednom Slovensku sa to miešalo," vysvetlila Jakubíková. V súčasnosti sa to však už nediferencuje a vo všetkých regiónoch väčšinou praktizujú ako šibačku tak aj oblievačku.
Šibačkové prúty sú aj jarným symbolom zelene. "Sila v týchto prútoch sa mala preniesť dotykom rôznej intenzity na dievčence," objasnila etnologička. Voda takisto slúžila odjakživa ako dôležitý živel nielen na oblievanie, ale aj na jarnú očistu.
Až do polovice 20. storočia boli šibačky a oblievačky výhradne záležitosťou mladých. "Mládež bola zárukou budúcnosti a života. Mládenci chodili oblievať a šibať dievčatá, aby boli plodné a šikovné," potvrdila etnologička. Magický význam sa stratil a pôvodná funkcia sa zmenila na spoločensko-rodinnú záležitosť. Oblievať, a to nielen mladé dievčence, už chodia všetky vekové kategórie.
Odmenou chlapcov za pondelkové snaženie sa bolo vajíčko či kraslica, ponuka alkoholom a koláčmi. Postupne sa k tomu pridávali ďalšie, napríklad čokoláda a peniaze.
Novšie etnologické výskumy potvrdili, že veľkonočné sviatky nepatria k obľúbeným, zvlášť u dievčat. Z ich výsledkov tiež vyplýva, že mnohé rodiny, v ktorých žijú dievčatá, riešia Veľkonočný pondelok aj tak, že odídu z domu, aby sa tomuto zvyku vyhli.
Niekde viac kúpu, niekde šibú
V Čiernom Balogu sa večer na Veľkonočnú nedeľu mládenci v niektorom z domov stretli, do rána tam sedeli a pili, aby v pondelok ešte za tmy začali po dedine dievky oblievať. Museli to stihnúť do svätej omše, aby ju dievčatá nezmeškali. Večer sa potom znovu v niektorom z domov stretli a pri muzike sa do rána zabávali.
Nielen v Hrochoti, ale tiež v ďalších dedinách patrila a stále patrí k Veľkonočnému pondelku "kúpačka". Polievalo sa zásadne vodou priamo zo studne, válova alebo z potoka. Čím viac sa dievčaťu ušlo, tým viac sa jej to, i jej rodine rátalo. Gazda ponúkal polievačom pálenku a gazdiná vajíčka.
Polomčania považovali Veľkonočnú nedeľu za najväčší sviatok, preto sa v ten deň nesmelo variť, dokonca ani nožom nič krájať, aby voly nepokapali. Všetko sa pripravilo už predtým. Aj pre túto obec bola príznačná oblievačka, nazvali ju "kuparská". Mládenci mali tiež pre dievky iba studenú vodu, ak sa im niektorá snažila ukryť a našli ju, tak ju rovno celú namočili do potoka.
Políciu cez Veľkú noc trápia nelegálni trhovníci a opilci
Policajtom robia počas Veľkej noci starosti najmä nelegálni trhovníci a ľudia, ktorí to na veľkonočnej šibačke preženú s alkoholom. Vážnejšia kriminalita sa podľa polície počas sviatkov väčšinou nelíši od iných dní. Tento rok sa však do policajných štatistík zapíše okrem iného aj brutálna vražda mladej študentky na Orave, ktorú údajne predtým znásilnili.
Nelegálni predajcovia obvykle svoj veľkonočný tovar ponúkajú v okolí trhovísk od začiatku týždňa. Za tento priestupok môžu zaplatiť na mieste pokutu do 1000 korún, povedal ČTK hovorca bratislavskej mestskej polície Peter Pleva.
Obchodníci si bez povolenia snažia privyrobiť napríklad aj vo Zvolene, kde sa počas Veľkej noci konajú tradičné trhy. "Väčšinou si dávajú pozor, ale päť-šesť prípadov sa vždy nájde," poznamenal náčelník zvolenskej mestskej polície Juraj Družbacký.
Na Veľkonočný pondelok zas obvykle policajti riešia zvýšený počet prípadov opitých ľudí, ktorí si doprajú príliš veľa prípitkov. "Stretávali sme v minulom roku dosť často s prípadmi, keď to mladí šibači nezvládli a potom ľudia volali, že sa povaľovali po ulici," dodal Pleva.
Pre Veľkú noc naopak podľa hovorkyne polície v Bratislavskom kraji Aleny Toševovej nie je typický nárast vážnejšej kriminality, keďže z hlavného mesta ľudia odchádzajú na sviatky preč. "Počas predĺžených víkendov sa Bratislava obvykle vyľudní, paradoxne sa pritom kriminalita znižuje," poznamenala. V Bratislave navyše v sobotu pred ligovým futbalovým zápasom medzi Slovanom a Trnavou posilnili policajné hliadky.
Napriek tomu však políciu tento rok cez veľkonočné obdobie zamestnávala okrem vyšetrovania vraždy mladého dievčaťa aj štvrtková lúpež banky v Žiline, smrteľné dopravné nehody či záchrana opitého muža, ktorý chcel skokom z okna spáchať samovraždu. Polícia tiež obvinila muža, ktorý počas zabíjačky pod vplyvom alkoholu zabil ďalšieho muža.
