V kresťanských chrámoch sa aj na Veľkonočný pondelok konajú bohoslužby na oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
Tento deň sa zvykne nazývať i "Pondelkom baránka", na pamiatku toho, čo sa udialo v prvý deň po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. "Neľakajte sa," povedal im. "Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Ale choďte a povedzte to učeníkom," dodal.
Posledný deň veľkonočných sviatkov je na Slovensku i v okolitých krajinách známy šibačkou, oblievaním dievčat a žien vodou, rozdávaním maľovaných či čokoládových vajíčok a zajačikov. Sú to však ľudové zvyky, nie cirkevné. Ale je tu symbolika - Veľká noc spojená s obmývaním vodou - sviatok krstu.
Po Veľkej noci nasleduje v Katolíckej cirkvi osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá sa končí Nedeľou Božieho milosrdenstva - je to prvá nedeľa po Veľkej noci a tentokrát pripadá na 30. marca.
Veľkonočné obdobie - obdobie veľkonočnej slávnosti trvá 50 dní. Začína sa na Bielu sobotu večer a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce), ktorý sa tento rok bude sláviť 11. mája.
Aj v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) je 2. slávnosť veľkonočná (Veľkonočný pondelok) dňom radosti z Pánovho vzkriesenia. Po Veľkej noci je ešte päť nedieľ, ktoré patria do veľkonočného obdobia cirkevného roka.
Šariš a Zemplín: Veľkonočná atmosféra vyvrcholila oblievaním
Pravá veľkonočná nálada spojená s oblievaním dievčat a žien vyvrcholila na Zemplíne a Šariši podľa dlhoročných zvykov vždy v priebehu pondelkového dopoludnia. Dnešné zasnežené ráno v spomínaných lokalitách však pripomínalo skôr Vianoce než Veľkonočné sviatky.
Oblievanie prebrané z východných zvykov znamená zdravie a plodnosť. Kúpačov odmeňovali dievčatá maľovanými vajíčkami, klasickým veľkonočným jedlom - šunkou, klobásou, "hrudkou" pozostávajúcou z mlieka a vajíčok, cviklou s chrenom a pohárikom páleného. Keď bola niektorá dievka v nemilosti, oblievači ju obišli, čo znamenalo pre celú rodinu veľkú urážku. Podobne, avšak už bez výslužky, sa dievčence odmeňovali pohárom vody mládencom v utorok. V posledný deň sviatkov Veľkej noci sa mládež vo večerných hodinách stretávala na ľudových tancovačkách.
Súčasnosť sa od zvykov zaužívaných v minulosti Na Zemplíne a Šariši príliš nelíši. V niektorých prípadoch však vedrá studenej vody vystriedali voňavky, ľudové veselice vymenili moderné diskotéky a domáce pálené koňaky iné destiláty.
Bacúch: Rodine, ktorá ukryje svoju dievku pred kúpačmi, je beda
Veľkonočný pondelok má v horehronských obciach dlhoročné pravidlá. V jednej obci sa však odlišujú. Vojtech Majling, zberateľ a veľký propagátor slovenských ľudových obyčajov, ktorý zmapoval zvyky z vyše 100 obcí Slovenska, si spomína na krásny zvyk z obce Bacúch pri Brezne, s ktorým sa nikde inde na svojich potulkách za tradíciami nestretol.
Mládenci v Bacúchu síce začínali kúpačku o polnoci ako v Heľpe, Závadke či Polomke, ale museli skončiť už do desiatej hodiny, do veľkej omše. Po tomto termíne už nebol nikto doma. Na obed po omši zazvonil veľkonočný zvon a z domov začali vychádzať staršie ženy alebo mamky. V košíkoch niesli tzv. kúpačnô alebo to tiež v Bacúchu volajú česť.
"Tam bola klbáska, mäsko, pálenka, víno, koláče a toto sa zanášalo buď do krčmy, podľa toho, kde večer mala byť zábava, alebo do kultúrneho domu a mládenecký richtár si zapísal, že boli sme kúpať, doniesli kúpačné. A zároveň pri tom bolo pekné veršovanie a pozývali celú rodinu na večernú zábavu," priblížil Majling.
Ak sa však náhodou stalo, že niektoré dievky boli hrdopýšky, nevedeli sa počas roka na zábave s chlapcami dohodnúť, nepustili kúpačov do dvora alebo nedoniesli kúpačné, zažili peknú hanbu. "Plná sála ľudí a taká dievka prišla s mamou, otcom, s rodinou a keď to mládežnícky richtár zbadal, prerušil na chvíľku zábavu, doniesol muziku ku stolu, kde sedeli, dal im zahrať marš a táto rodina musela s hanbou zo zábavy odísť. Dalo by sa povedať, že oblievačka bola všade veselá. V poslednom čase už nebolo toľko studní a potokov, takže sa oblievalo menej, ale nikdy nie hrnčekom, to nikdy nepatrilo na Horehronie. Tí menší chlapci chodia teraz s parfumom, ale to nikdy neexistovalo," dodal.
Mládenci zo súboru Železiar chodia radi po oblievačke
Približne tucet mládencov v krojoch z folklórneho súboru Železiar dnes už ráno o siedmej vyrazil po oblievačke. Z Košíc si to namierili do neďalekej dedinky Sokoľany, do rodiny Kmecovcov, k speváčkam Katke a Agike.
„Pochvaleny Ježiš Kristus. Prišli sme vašo mlade dzifky šumne vyoblivac. Dze mace vodu,“ a kým dvaja zháňali vodu ostatní zanôtili ľudovku Hej, červene jablučko a ťahali jednu zo sestier na dvor, kde ju poriadne obliali vedrom vody. A vzápätí prišla na rad druhá. Zvyčajne sa dievčencom ujde viac vedier ako jedno, teraz však ostali len pri jednom oblievaní, lebo vonku bola zima, vyzeralo to skôr ako na Vianoce než na Veľkú noc. To už dievčence i domáci pán volali mládencov do domu a usádzali ich za prestretý stôl, na ktorom trónili tradičné východniarske veľkonočné jedlá – šunka, klobása, syrek, vajíčka a samozrejme aj kalíšky pálenky. Chlapci si najprv štrngli s domácimi a hneď sa aj pustili do spevu, kým ich domáci pán vynukoval, len aby jedli, aby ich neohrdli. Po zájedku vzali mládenci dievčence ešte raz do parády a poriadne ich pooblievali, ale tentoraz už v kúpeľni.
„Chlopi ulapme, naj tote našo ženy budu zdravučke jak tota vodička z bistreho jarečka,“ predniesol jeden z mládencov prípitok. Po malej chvíľke sa poberali ďalej, lebo ako povedali, ešte musia navštíviť desať ďalších dievčeniec zo súboru a bude aj neskorú poludnie, kým skončia.
Dnes nikto presne nevie, kedy vznikla tradícia tanečníkov z folklórneho súboru Železiar chodiť vo Veľkonočný pondelok po oblievaní, ale ako mládenci vraveli, odkedy sú v súbore robia tak každý rok. Súbor Železiar si tohto roku pripomína 45. výročie a patrí ku špičke súborov reprezentujúcich scénické ľudové umenia Slovenska.
Selec: Folkloristi oblievali aj v chladnom počasí, vodu ohrievali v kotloch
Ani studené počasie neodradilo mladíkov zo Selca od tradičnej veľkonočnej oblievačky a šibačky. V miestnom potoku tento rok dievčatá kvôli nízkym teplotám neskončili, mládenci z folklórneho súboru Selčan sa však s nepriazňou počasia vyrovnali po svojom. Studenú vodu z potoka ohrievali v kotloch, ktoré vozili spolu s celou družinou na traktore.
"Dnes je zima, bolo nám našich dievčeniec ľúto. Preto so sebou vozíme kotly, v ktorých ohrievame vodu," vysvetlil princíp tohtoročnej šibačky Ján Vlk.
Šibačka spolu s oblievačkou sa začína v Selci každoročne po skončení omše. "Končí vtedy, keď prejdeme celú dedinu," zdôraznil folklorista Ľubomír Puna. Tradíciou je, že dievča mládencom uviaže na korbáč stužku a ponúkne ich tým, čo pre nich pripravila. Dodal, že je rád, že aj napriek škaredému počasiu sa dokázali folkloristi zísť a neprerušiť dlhoročnú tradíciu. "Tento rok sme k dievčatám veľmi tolerantní. Nekončia v potoku a ešte im aj vodu zohrievame. Na to, aby boli zdravé, ich však musíme poriadne pooblievať," povedal Puna. Dodal, že on sám kvôli veľkonočnej šibačke prišiel domov späť z Anglicka, kde pracuje. "Nenechal by som si to ujsť."
Miestne dievčatá sa vedrám s vodou naoko bránili, napriek tomu sa však zhodli, že túto tradíciu treba dodržiavať aj naďalej. "Raz za rok sa to dá vydržať, keby chalani neprišli, tak sa možno aj urazím," bola bezprostredná reakcia Kataríny Svatíkovej, na ktorej dnes folkloristi studenou vodou nešetrili. Keďže býva pri potoku a voda v kotloch ešte nebola zohriata, chlapci liali studenú. "Keby chalani neprišli, tak by nás urazili," povedala pre TASR Lucia Punová, ktorá je tiež členkou folklórneho súboru Selčan. "Už som aj volala ujovi, či prídu alebo ich nemáme čakať," doplnila Luciu sestra Zuzana. "Som prekvapená, že vôbec prišli, keď je zima. Ale som rada, že prišli," uviedla Mária Betáková.
Autor: ks
