Dolný Lieskov 24. marca (TASR) - Aj mentálne postihnutí ľudia môžu mať "zamestnanie", ktoré im dáva pocit, že sú potrební. Vedenie Domova sociálnych služieb Dolný Lieskov (DSSDL) dalo pre svojich klientov do prevádzky dve dielne. Jedna je zameraná na výrobu sviečok, druhá na keramiku a drevené výrobky.
Ako uviedol riaditeľ DSSDL František Martaus, myšlienka zmeniť formu poskytovania sociálnych služieb vznikla v roku 2007. Jej súčasťou bola výstavba pavilónu pracovnej terapie z fondov Európskej únie. "Podstatou tejto myšlienky bolo, aby sa klienti, ktorým boli dovtedy poskytované len základné služby, mohli prostredníctvom práce a svojich výrobkov integrovať do života v spoločnosti," vysvetlil Martaus. Dodal, že do DSS sú zaradení často už mladí 20-roční ľudia. Pokiaľ by v domove mal takýto človek stráviť nasledujúcich 40 rokov života bez vízie, že by sa aspoň čiastočne mohol začleniť do spoločnosti, bolo by to veľmi demotivujúce.
V každej z dielní môže naraz pracovať desať klientov. "Samozrejme závisí to od individuálnych podmienok a ich momentálneho zdravotného stavu," zdôraznil riaditeľ. Dodal, že vosk aj formy pre klientov domov kupuje, hotové výrobky sa potom predávajú v integrovanom pracovisku DSSDL v kaviarni v Považskej Bystrici, kde niektorí klienti v rámci terapie obsluhujú. Príjmy z celej činnosti sú príjmami zriaďovateľa, teda Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK). "O to vlastne znižujeme potrebu rozpočtových prostriedkov," uviedol Martaus.
"Klienti prídu každé ráno o 9.00 h do dielne, povieme si, čo budú robiť, aké farby budeme miešať, aké sviečky, aké tvary a už podľa toho pracujeme dve hodiny," vysvetlil pracovný harmonogram ergoterapeut Vladimír Janičík. Priznal, že vznikajú aj situácie, kedy si od neho poradiť nenechajú. "Niekedy majú sviečky také farebné kombinácie, že ich po vzájomnej dohode radšej roztopíme a urobíme druhé," povedal Janičík. Na svoje výrobky sú ale všetci vždy zvedaví a tešia sa na ne. "Musíme ich vyklopiť ešte v ten istý deň."
Podľa ergoterapeuta klienti DSSDL nemusia napĺňať žiadnu normu, vždy by ich však malo byť dostatok v kaviarni, kde sa predávajú. "Majú z toho radosť a tí, čo pracujú v kaviarni, im vždy zreferujú, koľko sa ich predalo a o ktoré bol záujem," uviedol Janičík. Dodal, že vo vianočnom období, keď bol o sviečky zvýšený záujem, klienti ochotne pracovali aj dlhšie. Ako v každom inom zamestnaní, však aj oni majú chvíľky, keď sa im do práce veľmi nechce.
Ergoterapeutove slová o tom, že práca ich baví, potvrdili pre TASR aj klienti: "Táto práca sa mi veľmi páči. Robím tu rád. Varil som farbu. Tá sa potom nalieva do foriem. Okrem soboty a nedele sem chodím každý deň. Musím dávať pozor, aby sa vosk nevylial na zem," povedal klient DSS Milan Suchý. Dodal, že o tom, aký bude mať sviečka tvar a akej bude farby, rozhoduje sám. "Topíme vosk, potom ho farbíme a odlievame do foriem. Sviečky ešte leštíme, aby neboli matné. Radšej ich však nalievam do foriem," povedal Miroslav Langer. "Ak sa sviečky nepodaria, tak ich znovu roztopíme. Sme tu dobrý kolektív. Páči sa mi tu. Je to ako moje zamestnanie," doplnil Pavol Policer.
