Bratislava 24. marca (TASR) - Medzi pamätnými dňami SR je 25. marec označený ako Deň zápasu za ľudské práva. V tento deň si pripomíname konanie tzv. sviečkovej manifestácie v roku 1988, keď sa na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí zišli tisícky občanov hlavného mesta, aby so sviečkami v rukách demonštrovali proti nedodržiavaniu ľudských a najmä náboženských práv, predovšetkým slobodnej voľby svojho svetonázoru, vtedajším vládnym režimom.
Demonštrácia bola najväčším verejným vystúpením proti komunistickej diktatúre v Československu od roku 1968. Pripravili ju predstavitelia náboženskej opozície - biskup Ján Chryzostom Korec, Ján Čarnogurský, Silvester Krčméry, Vladimír Jukl, František Mikloško a ďalší členovia tzv. katolíckeho disentu, ktorý na území Slovenska plnil dominantnú úlohu opozičného hnutia proti totalitnému socialistickému systému s KSČ a KSS na čele.
Programom verejného zhromaždenia bola tichá manifestácia občanov za vymenovanie katolíckych biskupov, za úplnú náboženskú slobodu a za úplné dodržiavanie občianskych práv. Akcia sa uskutočnila napriek rozsiahlym protiopatreniam vtedajších straníckych a štátnych orgánov, aj napriek výzvam zo strany vtedajšej cirkevnej organizácie Pacem in terris, ktorá spolupracovala s komunistami.
Hotel Carlton na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave v tento deň pre verejnosť zatvorili. Pôsobila v ňom stranícka a vládna komisia, ktorá sledovala priebeh udalostí a viedla zásah bezpečnostných síl režimu proti demonštrujúcim veriacim a ich priaznivcom.
Odstrašujúce jazdenie obrnených transportérov po meste počas dňa, obmedzenia v hromadnej mestskej a prímestskej doprave a ani ďalšie opatrenia vtedajšej moci však sviečkovú manifestáciu neprekazili. Nielen Hviezdoslavovo námestie, ale aj priľahlé ulice zaplnili tisícky ľudí, a to aj napriek nepriazni počasia.
Manifestácia trvala od 18.00 do 18.30 h. Modlitbám predchádzalo zaspievanie štátnej a pápežskej hymny. Prítomní neuposlúchli výzvu na rozchod z amplióna policajného auta a vytrvali aj pri ohlušujúcich sirénach veľkého počtu áut bezpečnostných zložiek. Niekoľko minút pred plánovaným ukončením zhromaždenia zasiahli aj vodné delá. Polícia použila i slzotvorný plyn, psov, obušky a fyzické násilie. Príslušníci bezpečnostných síl bili a zatýkali aj nezainteresovaných občanov, ktorí sa náhodne dostali do ich dosahu.
Zásah proti manifestácii nebol zameraný na stabilizáciu a ochranu verejného poriadku, ale na prezentovanie moci komunistického režimu. Jeho cieľom bolo zastrašiť opozičné sily nesúhlasiace s praktikami nedemokratického spoločenského systému.
Tento deň bol na Slovensku vyhlásený zákonom č. 241/1993 Zz. ako pamätný deň SR - Deň zápasu za ľudské práva.
