Volebné preferencie najsilnejšej vládnej strany Smeru neotrasie ani kritizovaný tlačový zákon. Koalícia nepresadzuje nový tlačový zákon kvôli občanovi, ale má poslúžiť ako "bakula" na novinárov. Pre agentúru SITA to povedal predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače (ZVPT) Miloš Nemeček. Podľa neho koalícia chce dostať pod kontrolu médiá a spor o podobu tlačového zákona sa netýka len novinárov a vydavateľov, ale všetkých občanov. "Štát má sklon veci riadiť a niekedy až nadmerne. Štát aj politici si v mladej postomunickej demokracii osobujú viac práv, než im bežne patrí. Také spory, také vyjadrenia, také útoky na médiá, ako zažívame my, vo väčšine krajín by sme veľmi ťažko zažili," uviedol Nemeček.
Nemeček neverí argumentom, ktorými vláda zákon presadzuje. "To, čo z času načas prebleskne, nechtiac alebo úmyselne, z úst vysokých činiteľov koalície, dokonca v istých momentoch aj pána prezidenta, že tento tvrdý zákon je prijímaný kvôli tomu, že už im takpovediac ide opovážlivosť médií na nervy a že novinárov by bolo treba zdisciplinovať. Veď takýchto citátov máme plno. Je nekorektné odvolávať sa na to, že tento zákon by mal slúžiť občanovi, keď cítime v pozadí snahu prijať ho práve kvôli politickým a možnosť aj nepolitickým celebritám," vyhlásil šéf vydavateľov.
Nesúhlasí ani s tým, že vláda obhajuje právo na opravu a právo na odpoveď ako opatrenia v prospech obyčajného, "bezmocného" občana. Podľa neho vládna koalícia a premiér Robert Fico majú na presadenie zákona dva dôvody. Chcú byť tvrdší voči novinárom, trochu ich postrašiť. "Povedať, máme na vás bakulu," upozorňuje Nemeček. Tvrdí, že Fico nechce ustúpiť a urobiť úpravy v návrhu zákona, pretože mu kritické hlasy médií a medzinárodných inštitúcií nemôžu znížiť preferencie.
"Premiér si myslí, že má teraz tak vysoké preferencie, že si to môže dovoliť. Hlas médií nie je až taký jednoznačne prijímaný vo verejnosti, aby nejakým spôsobom znížil jeho preferencie. Ja si myslím, že to je dosť zlomyseľný kalkul. Verejnosť by si mala uvedomiť, že tu sa siaha aj na ich práva, nielen na naše práva (vydavateľov). Ale v danom momente je to možno kalkulácia, ktorá vychádza, pretože premiér vyšiel s viacerými nie celkom štandardnými normami a prešli mu bez poklesu preferencií," dodal Nemeček.
Je skeptický, či by občania bránili práva verejne ako pred voľbami v roku 1998. V minulosti vydavatelia dvakrát varovali výzorom svojich novín na protidemokratické opatrenia. Bolo to za vlády Vladimíra Mečiara, ktorej politiku ocenili demokratické štáty dvoma demaršmi a vylúčením z prístupového procesu do NATO a EÚ. Vydavatelia prvý raz protestovali bielou prvou stranou. Podľa Nemečka občana a voliča tak upozornili na hroziacu cenzúru, ktorá by zákazom textu "vybielila" obsah novín. "Za vlády Mikuláša Dzurindu nám stačilo, že sme povedali, že budeme tvrdo proti zákonu a podarilo sa nám odvrátiť všetky alternatívy," poznamenal Nemeček.
Tlačový zákon, ktorý navrhol minister kultúry Marek Maďarič zo Smeru, považujú za neprijateľný opozičné strany, vydavatelia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a iné medzinárodné inštitúcie, pretože ohrozuje slobodu slova. Minulý týždeň predložila vládna koalícia vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá pozmeňujúce návrhy k najspornejším bodom. Minister Maďarič potvrdil, že žiadne iné zmeny už koalícia neurobí - zákon je pre slovenského občana, nie medzinárodné inštitúcie. Opozícia povedala, že zmeny sú nepostačujúce a koalícii odkázala, že neustúpi zo svojich požiadaviek. V parlamente tak naďalej zostáva nepriechodná Lisabonská zmluva, na ktorej schválenie treba 90 hlasov, koalícia má 85.
Koalícia urobila jednu požadovanú zmenu - vypustila zo zákona časť paragrafu 6, ktorý definoval témy, zakázané pod hrozbou pokuty. Chce ich presunúť do trestného zákona. Z práva na opravu (par.7), práva na odpoveď (par. 8) a práva na dodatočné oznámenie (par.9) mierne upravila právo na odpoveď. Nemení ale dôvody, ktoré oprávňujú využiť ho. Do paragrafu 8 dopĺňa, že odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa "poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí" skutkové tvrdenie, "ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť". Pôvodne vládny návrh vymedzoval odpoveď tým, že musí obsahovať "popis tohto skutkového tvrdenia s uvedením, v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby". Redakcia bude povinná zverejniť takúto reakciu aj na pravdivé tvrdenie v rozsahu, "primeranom" napadnutému článku. Zákon neurčuje, čo je "primeraný rozsah". Pozmeňujúci návrh koalície vypustil vetu, ktorá hovorila, že "odpoveď je primeraná, ak nepresahuje rozsah tohto textu", teda napadnutého článku.
