BRATISLAVA 25. marca (SITA) - Sviečková manifestácia prispela podľa vicepremiéra Dušana Čaploviča zásadným spôsobom k vzniku demokratickej spoločnosti na Slovensku. Ako ďalej konštatoval vo svojom vyhlásení k dnešnému 20. výročiu manifestácie, "aj v období, keď je Slovenská republika plnohodnotným členom medzinárodného spoločenstva založeného na demokratických hodnotách a rešpektovaní ľudských práv, pripomínanie si takýchto udalostí má stále zmysel a opodstatnenie." Sviečkovú manifestáciu považuje za jeden z najvýznamnejších verejných prejavov boja za náboženské a občianske práva a slobody v novodobej slovenskej histórii. Zároveň zdôrazňuje, že história aj súčasnosť dokazujú, že demokratický charakter spoločnosti nie je samozrejmosťou, ale o jeho rozvoj a kvalitu treba neustále usilovať.
Pokojná manifestácia občanov na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí z 25. marca 1988 bola podľa Čaploviča jedinečná nielen z pohľadu budúcich celospoločenských zmien, na počiatku ktorých stála, ale aj pre rast občianskeho sebavedomia. "Solidaritu s ich iniciatívou vyjadrili aj vyspelé demokratické krajiny z celého sveta. Odhodlanie účastníkov tejto pamätnej udalosti bolo a zostáva obdivuhodným a inšpirujúcim ešte aj dnes," konštatuje vicepremiér vo vyhlásení. Agentúru SITA o ňom informovala hovorkyňa D. Čaploviča Erika Adamová.
Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z tajných a vtedajšou mocou prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a dodržiavanie ľudských práv. Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer. Na polhodinovú manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie v Bratislave prišlo približne 2 000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách. Manifestujúci vyjadrili odpor horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá. Desiatky ľudí, vrátane tých, ktorí sa v centre Bratislavy ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali. Hlavných organizátorov Jána Čarnogurského, Vladimíra Jukla a ďalších predstavitelia štátnej moci celý piatok zadržiavali, aby im zabránili pripojiť sa k zhromaždeniu. Františka Mikloška prepustili až po 48 hodinách. Biskupa Jána Korca a Silvestra Krčméryho polícia v ten deň strážila doma.
Zásahom Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti (vtedajšia tajná služba) proti manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody a najmä sloboda zhromažďovania, zaručená Ústavou ČSSR z roku 1960. Bol porušený aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý ČSSR prijala v roku 1976 a tiež boli porušené závery helsinského Záverečného aktu KBSE z roku 1975 a Záverečného dokumentu následnej madridskej konferencie z roku 1983.
