BRATISLAVA 25. marca (SITA) - Rómovia s nízkym vzdelaním, ktorí si nemôžu nájsť prácu, zostávajú problémom. Mnoho Rómov žije v rómskych osadách, kde nemajú elektrinu či plyn, nedbajú o hygienu, sú chorí a holdujú alkoholu. Podľa úradu podpredsedu vlády pre národnostné menšiny Dušana Čaploviča sú toto pretrvávajúce problémy Rómov. Spísali ich do koncepcie, ktorou sa v stredu bude zaoberať vláda. Čaplovič navrhol opatrenia, ktoré by mali zvýšiť vzdelanosť rómskej komunity a mali by zabezpečiť lepšie sociálne
Opatrenia sa zameriavajú už na malé deti. Pre päťročných sa plánuje zaviesť povinná škôlka. Legislatívne by sa mala vyriešiť do roku 2013. O rok skôr, v roku 2012 by už mala platiť dvanásťročná povinná školská dochádzka. V súčasnosti päťročné deti nemusia povinne chodiť do škôlky. Ak sa rodičia rozhodnú pre škôlku, štát ju päťročným platí. Zostať majú dotácie na stravu a školské pomôcky pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Plánuje sa pokračovať v nultých ročníkoch na základných školách. Deti sa v nich pripravujú na normálny školský život. Častokrát sa stáva, že v nultých ročníkoch získavajú základné hygienické návyky.
Do špeciálnych škôl by nemalo chodiť toľko rómskych detí, pretože tam nepatria. Objavuje sa množstvo prípadov, keď tieto školy navštevujú rómski žiaci, ktorí nepotrebujú špeciálnu starostlivosť, ale zaradia ich tam, lebo pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Po novom by mali navštevovať bežné základné školy (ZŠ). "Je potrebné zaviesť zvýšený finančný normatív na žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia bežnej ZŠ," navrhuje Čaplovič.
Učiteľky na základných školách by mohli vyučovať rómske deti zo sociálne znevýhodneného prostredia podľa alternatívnych učebných osnov. Bolo by v nich menej učiva s praktickejšími poznatkami, učilo by sa zážitkovou metódou a mohli by využívať alternatívne formy vzdelávania, napríklad animáciu.
Nezamestnanosť Rómov by mali znížiť sociálne podniky. Obce by mali poskytovať pracovné miesta v obecných podnikoch či na obecných poľnohospodárskych farmách, ktoré by mali zakladať. V súčasnosti mnoho nezamestnaných Rómov poberá dávky v hmotnej núdzi a chodia na aktivačné práce, v rámci ktorých väčšinou upratujú.
Vylepšiť by sa malo aj vzdelávanie v rómčine. Podľa koncepcie učebné osnovy v podstate ignorujú špecifiká rómskej kultúry, histórie a jazyka. Čaplovič chce vytvoriť nové učebnice, ktoré by boli v rómskom jazyku. Na vysokých školách by mali vzniknúť nové študijné odbory, zamerané na rómsky jazyk a rómske reálie. V školách totiž chýbajú rómski učitelia.
Dodnes nie je známy presný počet Rómov. Presné číslo neposkytujú ani oficiálne štatistiky zo sčítania obyvateľov, pretože Rómovia v ňom zamlčiavajú svoj etnický pôvod. Podľa Čaplovičovej koncepcie sa odhaduje, že na Slovensku žije okolo 320-tisíc Rómov. "Predstavuje to asi 3,5-násobok počtu, ktorý udávajú oficiálne štatistiky Štatistického úradu SR z ostatného sčítania obyvateľov," píše sa v koncepcii rozvoja rómskej menšiny na roky 2008 - 2013. Podľa štatistiky k rómskej menšine sa prihlásilo takmer 90-tisíc ľudí.
Na Slovensku sa nachádza 149 osád, ktoré sú na okraji alebo mimo obce či mesta. V nich je viac ako pätina obydlí vystavaná nelegálne, najčastejšie ide o chatrče. Najviac Rómov, ktorí žijú v odčlenených osadách, je na východnom Slovensku a v južných okresoch stredného Slovenska. "Táto skupina obyvateľstva je vystavená extrémnej chudobe, ktorá sa prenáša na ďalšie generácie," upozorňuje Čaplovičov návrh. Bez kanalizácie je osem z desiatich osídlení, dve tretiny sú bez plynu. Len 37 % osídlení má vodovod, k pätine nevedie asfaltová prístupová cesta. Takmer desatina osídlení zostáva bez elektriny.
Opatrenia, ktoré by mali pomôcť Rómom, by sa mali financovať aj z eurofondov. Do roku 2013 možno na projekty získať 200 miliónov eur. Ministerstvo práce tento rok poskytne na pomoc Rómom okolo 687 miliónov korún, rezort školstva vyše 133 miliónov a ministerstvo zdravotníctva vyčlenilo 6,6 milióna korún.
