Bratislava 25. marca (TASR) - Opakovane uverejňované tvrdenie, podľa ktorého sviečkovú demonštráciu v roku 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave rozohnala polícia, nie je pravdivé. Pre TASR to povedal priamy účastník manifestácie, podpredseda KDH Július Brocka.
"Chcel by som dementovať jedno tvrdenie, ktoré som si dnes prečítal vo viacerých novinách, že polícia demonštráciu násilne rozohnala. To vôbec nie je pravda. Oni nás nerozohnali. My sme sa o pol siedmej rozišli. Akcia sa skončila, tak sme nemali dôvod tam zotrvávať dlhšie," povedal s dodatkom, že políciu podľa neho okrem iného zaskočil aj nečakane skorý koniec protestu, ktorý bol naplánovaný presne na 30 minút. "Aj to mohol byť dôvod, prečo potom polícia tak zúrila, boli jednoducho naštartovaní na niečo iné," upozornil. Policajti podľa Brocku zaútočili v podstate už na rozchádzajúcich sa ľudí a zásah s vodnými delami bol aj z hľadiska logiky vtedajšej moci úplne zbytočný.
Polícia zrejme očakávala dlhšiu demonštráciu spojenú s násilnosťami, ktoré sa snažili vyprovokovať príslušníci ŠtB oblečení v civilných oblekoch. "Sácali naschvál do ľudí, zrážali im z rúk sviečky. Ale všetci demonštranti vedeli, do čoho idú a nikto sa nenechal vyprovokovať," spomína Brocka.
Hoci účastníkom demonštrácie nehrozili sankcie kubánskeho typu, teda napríklad 20 rokov väzenia, mohli očakávať perzekúcie v zamestnaní, škole, a viacerých z nich polícia na krátku dobu zadržala. "Práve preto sa mnohí ľudia, ktorí by inak prišli, radšej demonštrácie nezúčastnili," dodal. Organizátorov podujatia - Jána Čarnogurského, Františka Mikloška či biskupa Jána Chryzostoma Korca dokonca zaistili preventívne, takže sa demonštrácie zúčastniť nemohli.
Brocka osobne "zlanáril" na akciu množstvo trnavských vysokoškolákov. "Tým pádom nemohlo byť ani reči o tom, že by som tam s manželkou nešiel," poznamenal a dodal, že noc po demonštrácii strávili pátraním po jednom zo študentov, ktorého zadržala polícia. "Počas demonštrácie som spoznal jedného z poriadkových policajtov a jeho rodinu sme potom vyhľadali. Upokojil nás, že zadržaných už prepustili," uzavrel s dodatkom, že mladého muža neskôr odsúdili na zaplatenie pokuty.
Oslavy 20. výročia sviečkovej manifestácie otvoril na dnešnej tlačovej konferencii právnik Ján Čarnogurský. "Pôvodná myšlienka demonštrácie z 25. marca 1988 pochádza od Mariána Šťastného," pripomenul.
Na pokojné vystúpenie občanov, ktorí demonštrovali za menovanie katolíckych biskupov, občiansku a náboženskú slobodu napokon komunistický režim zaútočil obuškami a vodnými delami. "Dnes si tu pripomíname silu viery," prečítal Čarnogurský z listu bývalého reprezentanta Československa v hokeji a dvojnásobného majstra sveta Mariána Šťastného, ktorý žije v Kanade a na oslavách sa osobne zúčastniť nemohol.
Šťastný, ktorý bol v roku 1987 podpredsedom Svetového kongresu Slovákov, poslal list slovenským zahraničným organizáciám, v ktorom ich žiadal o podporu myšlienky protestných demonštrácií pred československými veľvyslanectvami. Správu od Šťastného, aby sa do akcií zapojilo aj Slovensko, dostal Ján Čarnogurský a zhromaždenie, na ktorom mali veriaci prejaviť svoj názor zapálením sviečky, nahlásil komunistickým úradom 10. marca František Mikloško.
Dvadsiate výročie protestu si dnes veriaci pripomenú odhalením pamätníka z dielne Patrika Kovačovského pred kostolom Notre Dame, koncertom na Hlavnom námestí v Bratislave, slávnostnou bohoslužbou v Dóme sv. Martina a viacerými kultúrnymi akciami.
