BRATISLAVA 26. marca (SITA) - Vláda rozhodne o svojej vízii pomoci Rómom. Úrad podpredsedu vlády pre národnostné menšiny Dušana Čaploviča spísal koncepciu, v ktorej navrhuje viacero opatrení. Podľa koncepcie problémom zostáva, že mnoho Rómov žije v rómskych osadách, kde nemajú elektrinu a plyn, nedbajú o hygienu, sú chorí a holdujú alkoholu. Problémy vznikajú aj s nízkym vzdelaním Rómov, ktorí si nemôžu nájsť prácu. Čaplovič navrhol v koncepcii na roky 2008-2013 opatrenia, ktoré by mali zvýšiť vzdelanosť Rómov a mali by zabezpečiť lepšie sociálne podmienky. Opatrenia sa budú financovať aj z eurofondov. Do roku 2013 možno na projekty získať 200 miliónov eur.
Opatrenia sa zameriavajú už na malé deti. Pre päťročných sa plánuje zaviesť povinná škôlka. Legislatívne by sa mala vyriešiť do roku 2013. O rok skôr, v roku 2012 by už mala platiť dvanásťročná povinná školská dochádzka. Zostať majú dotácie na stravu a školské pomôcky pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Plánuje sa pokračovať v nultých ročníkoch základných škôl. Učiteľky v základných školách by mohli vyučovať rómske deti zo sociálne znevýhodneného prostredia podľa alternatívnych učebných osnov. Bolo by v nich menej učiva s praktickejšími poznatkami, učilo by sa zážitkovou metódou a mohli by využívať alternatívne formy vzdelávania, napríklad animáciu. Čaplovič chce vytvoriť nové učebnice, ktoré by boli v rómskom jazyku. Na vysokých školách by mali vzniknúť nové študijné odbory, zamerané na rómsky jazyk a rómske reálie. V školách totiž chýbajú rómski učitelia.
Nezamestnanosť Rómov by mali znížiť aj sociálne podniky. Obce by mali poskytovať pracovné miesta v obecných podnikoch či v obecných poľnohospodárskych farmách, ktoré by mali zakladať. V súčasnosti mnoho nezamestnaných Rómov poberá dávky v hmotnej núdzi a chodia na aktivačné práce, kde väčšinou upratujú.
Ministerstvo školstva chce zabrániť úpadku športu. O lepšie podmienky sa má postarať zákon o organizácii a podpore športu, ktorý navrhol šéf rezortu Ján Mikolaj. Úpadku sa má zabrániť aj väčším množstvom peňazí. Má sa vytvoriť verejný informačný systém v športe, ktorý bude prevádzkovať ministerstvo školstva. Obsahovať bude register športových zväzov, športových klubov, športovcov, akreditovaných vzdelávacích zariadení v oblasti športu, športových odborníkov a športových agentov, športových a turistických zariadení, dotácií z verejných zdrojov, športových súťaží či boja proti dopingu.
Ministri sa budú opätovne zaoberať aj dereguláciou nájomného v reštituovaných domoch. Vláda však neprijme definitívne rozhodnutie. Rozhodnutie oddiali, pretože štyrom ministrom plánuje zadať úlohy. Ministerstvá výstavby, práce, financií a spravodlivosti by mali do konca tohto roka vypracovať koncepciu, ktorá bude riešiť vzťahy vlastníkov domov a nájomcov. Koncepcia by mala zadefinovať kategórie nájomcov, ktorí majú na to, aby sa sami postarali o vlastné bývanie a na tých, ktorí na to nemajú peniaze. Minister výstavby Marian Janušek sa má zaoberať ponechaním cenovej regulácie nájomného pre tých, ktorí nie sú schopní platiť nájomné stanovené v trhových podmienkach. Ministerka práce Viera Tomanová by mala stanoviť kritériá, podľa ktorých sa bude určovať, kto patrí do skupiny nájomcov, ktorým má zostať regulované nájomné. Šéf rezortu financií Ján Počiatek má do konca apríla navrhnúť, aké by malo byť regulované nájomné pre jednotlivé kategórie nájomcov, ktorí vyhovejú Tomanovej kritériám.
Minister Janušek zo SNS doteraz neúspešne predkladal vláde návrh zákona, ktorým chcel umožniť dereguláciu v niektorých prípadoch. Do prípadu sa viackrát zainteresoval premiér Robert Fico, ktorý tvrdil, že vláda nedovolí, aby sa na ulici ocitli ľudia, ktorí by nemohli platiť trhové nájomné. Zakaždým, keď vláda rokovala o deregulácii nájomného, pred Úradom vlády sa zišli nájomcovia, ktorí voči tomu protestovali.
Kabinet Roberta Fica prerokuje aj analýzu čerpania výdavkov na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností za roky 2002 - 2007, ktorú predložil Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Náklady na ochranu vyčíslili na 3,5 miliardy korún. V správe chýbajú náklady Slovenskej informačnej služby, ktorá údaje neposkytla. Ročné náklady na ochranu utajovaných skutočností stúpajú. Kým v roku 2002 to bolo 194 miliónov Sk, v roku 2006 vyše miliardy, v minulom roku sa na ochranu utajovaných skutočností použilo 872 miliónov korún. Väčšiu časť nákladov pohltili "silové" rezorty. Podiel troch najnáročnejších rezortov - ministerstva obrany, vnútra a zahraničných vecí sa na celkových nákladoch pohybuje od 76 percent v roku 2002 po 93 percent v roku 2006.
