Nadaní huslisti, cimbalisti či heligonkári nadviazali na tradíciu rómskych hudieb, ktoré v tomto kraji zabávali ľudí už takmer tri storočia.
"Momentálne máme živé dve rómske ľudové muziky a jednu detskú," povedal TASR klenovský folklorista Jaroslav Zvara. "Ďalšie dve kapely hrajú populárnu hudbu," podotkol. Rómov, ktorí si takto zarábajú na obživu, odhadol v dedine na 30 až 40.
Rómski muzikanti pod vedením Jána Demeho hrajú v ľudovej hudbe tamojšieho folklórneho súboru Vepor. Druhú ľudovú hudbu vedie primáš Karol Radič. "Sú to všetko muzikanti s vekovým priemerom 35 rokov," pripomenul Zvara. Sú to pokračovatelia slávneho rómskeho primáša Imricha Oláha "Dróta".
Najmladší Rómovia hrajú zase v kapelách, ktoré sa zameriavajú na hranie po baroch či na svadbách, a to nielen na Gemeri. Veľa ďalších si s husľami zarába aj v zahraničí. Časť zakotvila v Čechách, kde sa stali súčasťou tamojších čoraz populárnejších rómskych skupín, iní sa údajne ako pouliční muzikanti živia v západoeurópskych veľkomestách. Talent klenovských Rómov pred niekoľkými rokmi zúročil aj starosta, ktorý niekoľkým z nich zabezpečil príjem prostredníctvom verejno-prospešných prác. Miesto lopát však nadaní jednotlivci používali harmoniku a husle a vyučovali klenovské deti praktickému hraniu. Po čase z nich dokonca vytvorili detskú kapelu.
Desiatky hudobne nadaných Rómov hrajú v rôznych zoskupeniach aj v neďalekej Kokave nad Rimavicou. Podľa šéfky obecného kultúrneho domu Jany Krotákovej v dedine sú aktívne tri rómske hudby. Ľudová hudba folklórneho súboru Kokavan, v ktorej bol primášom nedávno zosnulý Ondrej Radič, ľudová hudba Oláhovci a v poslednom čase veľmi populárna skupina Kokavakere Lavutára, známa tiež pod menom Sendrejovci.
Rómski muzikanti však často hrávajú aj v príležitostných zoskupeniach a veľakrát si medzi sebou vypomáhajú. Aj keď je v regióne stále množstvo rómskych talentov, ich počet z roka na rok klesá. Podľa Zvaru ešte v 70. rokoch minulého storočia bolo v Klenovci sedem alebo osem ľudových hudieb, ktoré viedli rómski primáši.
