Bratislava 26. marca (TASR) - Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) odhaduje, že celkové náklady na ochranu utajovaných skutočností (OUS) v Slovenskej republike počas rokov 2002 až 2007 presiahli 3,573 miliardy korún. V tejto sume ale nie sú započítané trovy Slovenskej informačnej služby (SIS) a ministerstva spravodlivosti na výstavbu Špeciálneho súdu.
Z 31 oslovených subjektov požadované údaje vôbec neposkytla SIS a Slovenská akadémia vied, ktorá však nie je pôvodcom žiadnej utajovanej skutočnosti a ani jej žiadna nebola postúpená.
Približne 90 percent zdrojov využili rezorty obrany, vnútra a zahraničných vecí. Ako uvádza NBÚ vo vypracovanej analýze čerpania výdavkov na zabezpečenie OUS, ktorú dnes vláda zobrala na vedomie, celkové ročné náklady stúpli zo 195 miliónov Sk v roku 2002 na jednu miliardu v roku 2006. Minulý rok považuje pri 872 mil. Sk za stabilizačný.
Najväčšiu časť nákladov tvorí oblasť informačnej bezpečnosti, to znamená technické prostriedky určené na spracovanie, prenos a archiváciu utajovaných skutočností v digitálnej forme, šifrové prostriedky či sieťové riešenia. Ďalej ide o objektovú a fyzickú bezpečnosť, teda budovanie chránených priestorov určených na manipuláciu, archiváciu či prerokúvanie utajovaných skutočností. Poslednú oblasť predstavujú investície do ľudských zdrojov, obstarávanie nehnuteľného a prevádzkového materiálu, ako aj samotná prevádzka.
Celkové výdavky na informačnú bezpečnosť OUS boli v minulom roku 20,5-násobne vyššie ako v roku 2002. Pritom pomer počtu utajovaných skutočností spracovaných na technických prostriedkoch bol len 5,26-násobný. Počet utajovaných skutočností spracovaných na jednom technickom prostriedku klesal za toto obdobie zo 474,9 na 336,3.
V oblasti fyzickej a objektovej bezpečnosti odhaduje úrad náklady v rokoch 2008 až 2011 na asi 543 miliónov korún, čo je približne dvojtretinový pokles oproti minulosti. Až takmer 97 percent z tejto sumy by mali využiť ministerstvá obrany, financií, zahraničných vecí, vnútra, spravodlivosti a Generálna prokuratúra.
Za zaujímavú označil NBÚ skutočnosť, že iba pre 25 percent pracovníkov, ktorí sa v jednotlivých rezortoch zaoberajú ochranou utajovaných skutočností, ide o hlavnú pracovnú náplň. Najviac ich je na ministerstve obrany. "Pre väčšinu zamestnancov je teda OUS iba jednou z agend, pričom k ďalším patrí krízový manažment, civilná obrana, respektíve otázky bezpečnosti," píše sa v analýze.
Celkové trovy na ľudské zdroje, teda na mzdy, odvody, cestovné či školné, rástli v kontexte s ochranou utajovaných skutočností v predchádzajúcich šiestich rokoch rýchlejšie ako počet zamestnancov, čo súviselo aj s rastom priemernej mzdy v celom hospodárstve. V roku 2002 bol počet takýchto ľudí 1315, uplynulý rok 1791. NBÚ nepredpokladá ich navýšenie do budúcnosti.
er ed
