STV smeruje "do preč", tvrdí v rozhovore pre SME.sk člen Rady STV Miroslav Kollár.
Na začiatku ste mi povedali, že do Rady STV ste boli zvolený omylom. To sa ako dá?
Dá sa to, lebo o svojom zvolení som s nikým z politiky vopred nedebatoval. (smiech) V týchto veciach som totiž pomerne naivný, i keď dnes už nie tak ako pred piatimi rokmi. V tom čase existovala takzvaná mediálna skupina tretieho sektora, ktorú dávali dokopy ľudia ako Richard Rybníček, Zuzana Mistríková, Agnes Snopko...
Pri vtedajšom riaditeľovi STV Kubišovi tu bol pomerne veľký problém s médiami verejnej služby a hľadalo sa nejaké fórum, v rámci ktorého by ľudia debatovali, ako s nimi naložiť. Táto skupina potom vygenerovala troch kandidátov na členov Rady STV a jedným z nich som bol práve ja. Vtedy totiž chýbal jeden člen Rady, aby mohla Rada začať voľbu riaditeľa. Bolo to už po odchode Materáka (riaditeľ STV pred Rybníčkom, pozn. autora) a prešiel som o jeden hlas. Až neskôr som sa dozvedel, že som prišiel na miesto, ktoré malo politicky „pripadnúť" Pavlovi Ruskovi. Ten, samozrejme, už vopred hovoril, že zvolenie mojej osoby nie je dobrým nápadom.
Mali ste s ním predtým nejaké konflikty?
Nie, vôbec sme nekomunikovali, ale opäť vravím, že v tomto som bol naivný a o svojom zvolení som nedebatoval absolútne s nikým z politickej sféry. Netušil som totiž, že sa to má, že je to zvykom. Až ex post som sa dozvedel, že sedím na mieste Ruskovho človeka a že sa rozhodne nesprávam, ako by očakával majiteľ súkromnej televízie v rámci toho, čo sa deje v STV.
Nebol som v konflikte záujmov
Na istom serveri sa svojho času objavila kritika, že ste sa vydávaním internetového denníka www.mediaportál.sk. dostali ako šéf Rady STV do otvoreného konfliktu záujmov. Zákon o STV totiž zakazuje jej členom spoluvlastniť firmy, ktoré vydávajú periodiká alebo audiovizuálne diela. Údajne ste tajili aj financovanie tohto projektu.
Túto vec som konzultoval s viacerými ľuďmi, pretože STV mi nestojí za to, aby som si pokazil povesť v prostredí, v ktorom fungujem a mienim fungovať aj naďalej. Internetové médium nie je periodikum. Je to možno nedokonalosť našich zákonov, ale taká je pravda. Nemohol som byť teda v žiadnom konflikte záujmov.
Právne zrejme nie. A eticky?
Nevidím tam žiadny zásadný problém ani z pohľadu právneho, ani z pohľadu etického. Keď bol v roku 2004 prijatý zákon o televízii a rozhlase, kritizoval som, že to, ako je v ňom nastavený konflikt záujmov, bude mať za následok, že v radách nemôžu sedieť prakticky žiadni profesionáli. Všetci tí, ktorí v médiách robili na zásadnejších pozíciách, boli týmto v podstate vylúčení z pôsobenia v televíznej alebo rozhlasovej rade. Pritom by v nich pokojne mohli sedieť ľudia, ktorí pre nich pracujú. Nič sa tým teda nevyriešilo, akurát sa mimo rád dostali ľudia s reálnymi skúsenosťami s manažovaním.
S tým financovaním to bolo ako?
Investovali sme nejaké vlastné peniaze spolu s kolegom Vašečkom a spolupracovali sme aj s partnermi z Česka. Keďže sa však komunikácia s nimi neukázala ako dlhodobo udržateľná, projekt sme museli uzavrieť. Nevedeli sme to totiž ufinancovať len z vlastných zdrojov.
Slovo "verejnoprávny" je nezmysel
Viete definovať pojem „verejnoprávny"? A nie je ten pojem zbytočný, keďže prakticky nikto ho nevie naplniť obsahom?
Používať to slovo je úplný nezmysel.
Používa sa bežne.
Áno, ale celé je to nedorozumenie z otrockého prekladu z nemčiny. Pojem „verejnoprávny" označuje skôr formu fungovania. Iná vec je, ako je to zadefinované u nás. Všade vo svete sa používa pojem „médiá verejnej služby". Poďme sa teda baviť o jej parametroch.
Poďme.
Verejná služba, ktorú poskytujú Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, je definovaná v zákone. Má mať informačnú, kultúrnu, vzdelávaciu hodnotu, má byť vyvážená, má dbať na uspokojovanie menšinových divákov. Slovo verejnoprávnosť si teda zakážme používať, lebo je veľmi ľahko zneužiteľné. Poviem príklad - niekto sa spýta, či bola relácia Slovensko hľadá Superstar verejnoprávna.
Bola?
Hovoriť o jednej relácii, či bola „verejnoprávna" alebo nie, je absolútne scestné. Keď budete používať pojem „verejnoprávnosť", všetci odporcovia STV a rozhlasu dostávajú do rúk obrovskú zbraň, pričom sami nevedia definovať to slovo. Pojem „médiá verejnej služby" je lepší, lebo tie sa musia pohybovať v nejakom hodnotovom a vkusovom rámci. Z tohto pohľadu už viem definovať, či trebárs relácia Drišľakoviny je za tým rámcom alebo nie, či je znesiteľná pre televíziu verejnej služby v krajine s takým a takým stavom politickej a občianskej kultúry ako Slovensko.
BBC rieši rovnaké problémy ako STV
Skúste teda naplniť obsahom pojem „médiá verejnej služby". Aký je ideál? Lebo pre mnohých to môže byť pokojne aj Senzi Senzus.
Ten ideál sa vyvíja v čase.
Iste, ale viete povedať hranicu a kedy už je to za ňou?
Mám svoju individuálnu hranicu, ale nebudem ju vydávať za všeobecné platný úzus. Hovorí sa, že ideálom je BBC, ale aj tá sa predsa vyvíja a v posledných rokoch rieši tie isté problémy ako STV.
Prosím?
Veď riešila prezamestnanosť, musela prepustiť značnú časť zamestnancov kvôli znižovaniu nákladov, nakoľko rastie konkurencia na trhu. Už nie je v situácii ako pred desiatimi či pätnástimi rokmi, keď neexistovali súkromné televízie, keď bolo obmedzené frekvenčné spektrum. Rovnako musí reagovať aj v programovej oblasti. BBC pravidelne vydáva takzvaný „green paper", v ktorom sú stanovené rámce, v ktorých sa má pohybovať, v poslednej dobe sa však už hovorí, že nejde o „green paper", ale o „yellow paper", čo je narážka na jej bulvarizáciu.
Dokonca aj tú klasickú trojnožku, charakterizujúcu médiá verejnej služby - že majú informovať, vzdelávať a zabávať, chceli šéfovia otočiť - že prvá má byť zábava, až potom informovanie a vzdelávanie. Nechceli tým pritom povedať, že má u nich nastúpiť prevaha klasickej zábavy, ale to, že informatívne aj vzdelávacie parametre programu musia byť podané spôsobom, ktorý ten divák akceptuje.
Vráťme sa k nášmu ideálu.
Ten je neustále vo vývoji. Problém debaty na Slovensku spočíva v tom, že na jednej strane sú skupiny, ktoré majú s televíziou ekonomické alebo politické zámery, na strane druhej sú skupiny tvorcov, ktorí pozerajú s nostalgiou do minulosti. Niet však veľmi s kým diskutovať, pretože chýbajú ľudia, ktorí majú aspoň základnú predstavu o reálnom vývoji na televíznych trhoch.
Ak je však ideálna forma médií verejnej služby neustále vo vývoji, znamená to, že jej hranice sa budú každým novým vedením a politickou mocou, ktorá nikdy neodolá pokušeniu ovládať ju, posúvať.
Iste. Ale mali by existovať všeobecne akceptované rámce, ktoré by vyplývali z nejakého hodnotového a kultúrneho nastavenia spoločnosti.
Neprijateľný je zásah moci do práce novinára a jeho ohnutie sa
Skúste povedať príklad programu, ktorý z toho nastavenia vybieha za akceptovateľné mantinely.
To viem povedať len z môjho individuálneho pohľadu. Napríklad pri spravodajstve a publicistike je pre mňa neprijateľný akýkoľvek zásah politickej moci do práce novinára. Zároveň je pre mňa neakceptovateľný každý novinár, ktorý sa sám zohne, lebo vopred vie, aká práca sa od neho očakáva. A je jedno, či sa zohne pred majiteľom médiá alebo pred politikmi.
V médiách verejnej služby je pre mňa neprijateľná najmä neprofesionalita. Tie by totiž mali byť v profesionálnom rozmere akýmsi etalónom.
To sa pekne počúva, pravdou však je, že do STV sa snaží, viac či menej okato, zasahovať každá moc.
Iste, veď ja ani nehovorím, že ten ideál, o ktorom sa bavíme, je na Slovensku reálne naplniteľný. Porovnajme to trebárs len s Českou televíziou. Ide pritom o neporovnateľné veci, keďže kultúrny vývoj českej spoločnosti bol iný ako slovenskej, ČT pôsobí v inom prostredí a v iných finančných rámcoch ako STV. Najdôležitejšie však je, že český divák má rád svoj film, svoju kultúru, nedá si na ňu len tak siahnuť.
Aj tam predsa existujú záujmové skupiny, ktoré ju chcú ovládnuť.
Samozrejme, a nielen politické, ale aj ekonomické. Ale tým, že ČT má dlhodobo k dispozícii troj až štvornásobok financií oproti STV, nie je v nej taký silný tlak, že nie je za čo vyrábať a navyše, všetky záujmové skupiny tam vnímajú, že existujú určité hranice, za ktoré tú televíziu nesmú tlačiť. Ak teda chcú, aby navonok vyzerala ako dobrá televízia.
To je dané väčšou vyspelosťou českého národa?
Skôr „vyšším levelom" záujmových skupín. Vedia, že ak má byť tá „telka" kvalitná, musia jej nechať isté rámce. Pritom nepochybujem, že aj tam sa riešia rôzne záujmy. A na Slovensku? Tu neexistujú absolútne žiadne hranice. Prídu politici, ekonomické skupiny a urobia si, čo chcú. STV neostáva žiadny priestor na to, aby sa mohla správať normálne a o to viac to na verejnosti vidno.
Prečo sa tu potom klameme, že raz bude STV taká ako má byť, keď takou nikdy nebude?
Lebo postkomunistická spoločnosť kvalitné a fungujúce médiá verejnej služby potrebuje.
Ale také tu predsa nie sú.
Nie sú, to je pravda. Boli tu lepšie a horšie časy, ale slovenské médiá verejnej služby nikdy neboli naozaj kvalitné a ani nikdy nepracovali v prostredí, ktoré by im to umožňovalo - ekonomickom ani legislatívnom. Pritom si nemyslím, že by tu neboli ľudia, ktorí by to nevedeli v priebehu troch či štyroch rokov postaviť na nohy. Na strane druhej - po mojich skúsenostiach som sa už zbavil ilúzie, že by tam niekto v horizonte povedzme najbližších piatich rokov takýchto ľudí vpustil a nechal ich v pokoji pracovať.
Dnes by sme zrušením STV o nič neprišli
Kritici hovoria, že živenie STV je sociálne inžinierstvo a treba ju úplne zrušiť. Aký máte protiargument?
Na malých trhoch ako je náš, médiá verejnej služby môžu robiť veci, ktoré nebude robiť nikto iný. Môže síce prísť protiargument, že je dosť iných športových, vzdelávacích, dokumentárnych aj spravodajských kanálov, ale u tých nikdy neviete, ako sa budú vyvíjať, keďže ich primárnym cieľom je zisk.
U STV tiež nikto nevie, ako sa bude vyvíjať, navyše tú funkciu neplní.
Áno, ale to je dané tým, že sa tam nestretlo osvietené vedenie so schopnými manažérskymi danosťami a s prostredím, ktoré ich nechá dlhodobo pracovať, zakaždým tam príde k diskontinuite. Pre mňa bol nespochybniteľným posunom Materák oproti Kubišovi, Rybníček oproti Materákovi, ale príchodom Hrehu nastal regres, ktorý bude pokračovať aj naďalej.
Načo nám teda treba STV?
Ťažká otázka, lebo keď o tom začnem rozprávať, vyznie to strašne humorne. Ani ja si už totiž nemyslím, že tá televízia bude normálna aspoň v reálnom čase, kedy budú moje deti dospelé. Ale myslím si, že priestor pre ňu tu je.
Opýtam sa inak - čo by sa stalo, keby sme o STV prišli?
Z pohľadu hodnotenia, čo nám ponúka dnes, v podstate o nič. Z pohľadu hodnotenia, čo by normálna kvalitná televízia ponúkať mala, by sme prišli o dosť. A mnoho ľudí by bolo smutných. S tým, že tých, ktorí by oslavovali ušetrených 140 korún mesačne, by bolo asi viac.
Čiže v skutočnosti by sme stratili niečo, čo ani neexistuje, čosi fiktívne.
Áno. Nebolo by to však úplne v poriadku, lebo by zanikol nevyužitý priestor, ktorý by sa už nikdy neotvoril. Ak raz STV zavrieme, už nikdy ju nepostavíme, pretože na zelenej lúke to proste nejde.
Ja sám mám problém s tým, že v STV sa majú preliať počas najbližších rokov dve až dve a pol miliardy korún z verejných zdrojov ročne, pričom diváci nedostanú to, na čo majú nárok. Po tejto vete ma budú nálepkovať, že som sa konečne odhalil, ako som chcel STV s Rybníčkom zlikvidovať. (smiech) Pritom som jeden z najsilnejších zástancov toho, aby médiá verejnej služby existovali a fungovali.
Odstrihnúť STV od politických tlakov sa nedá
Je STV odstrihnuteľná od politických tlakov?
Nie, to sa nedá. Formálne pravidlá ani dnes nebránia tomu, aby bola nezávislá, ale o tých to nie je. Týka sa to neformálnych pravidiel a politickej kultúry kompletnej garnitúry, ktorá je na politickej scéne posledných 15 rokov. Tá ma presvedčila, že nemá záujem o existenciu nezávislej a fungujúcej televízie verejnej služby.
Pripúšťate teda, že politické tlaky boli aj za Dzurindovej vlády, kedy ste boli šéfom Rady STV?
Cez moju osobu také informácie nešli, ale samozrejme, že nejaké signály boli. Bol tam však väčší dáždnik nad redakciou, keď sa tlaky končili možno niekde u Rybníčka alebo šéfa spravodajstva. Mnohí sa tomu budú smiať, ale nemyslím si, že tam dochádzalo k tomu, čo sa deje dnes.
Ten väčší dáždnik bol možno daný tým, že minimálne v prípade Záhradníka šlo jasne o človeka SDKÚ.
Vy hovoríte, že SDKÚ cez Záhradníka, iní hovoria, že Rybníček bol spojený s ďalšou stranou...
Pokusy o ovplyvňovanie STV boli aj za predchádzajúcej vlády
Veď iste, Rybníček bol blízky KDH, nepopiera to ani on, ani KDH. Zachytili ste však konkrétne informácie o snahe ovplyvňovať vysielanie? Neverím totiž, že by vtedajšia moc takým pokusom odolala.
Nemyslím, že by odolala, ale predpokladám, že to robila sofistikovanejšie, keďže som sa o tom ako šéf Rady STV nedozvedel.
Vy ste na poste šéfa Rady nič nepočuli?
Nie, že som nič nepočul. Komunikoval som s Rybníčkom a so Záhradníkom a niečo som počul.
Tí pred vami priznávali nejaké tlaky?
...
Čiže?
(smiech) Povedzme, že boli nejaké pokusy. Nedialo sa však to, čo za Hrehu, kedy hovorca strany či premiéra alebo sám minister pokojne zavolá šéfovi spravodajstva alebo redaktorom. Skrátka, mám pocit, že tlak z politickej sféry ostával na horných poschodiach. No... a teraz zase iní začnú rozprávať, ako Rybníček chodil do spravodajstva a riešil tam nejaké veci. (smiech) Nespochybňujem, že aj pri predchádzajúcej vláde sa diali isté nie celkom korektné veci, ale malo to isté hranice. Dnes to nemá žiadne.
Pýtam som sa len preto, či dnešný krik KDH a SDKÚ nie je tak trochu farizejský, ak kritizujú koalíciu za ovplyvňovanie STV.
Nech bude v tejto sfére ktorýkoľvek politik vyčítať inému politikovi čokoľvek, vždy pôjde o isté farizejstvo. Na strane druhej treba jasne povedať, že tí predtým sa nesprávali tak, ako sa správajú tí súčasní.
Post šéfa Rady STV nie je lukratívny flek
O tom nepochybujem, Urbáni z HZDS bol v tomto neuveriteľne úprimný, keď priznal, ako si strany podelili spravodajstvo. Keď ste odchádzali z postu predsedu Rady STV, povedali ste, že je v nej málo vecnej argumentácie, veľa iracionality, osobných animozít a že nemáte chuť tomu ďalej predsedať. Nebýva zvykom len tak ľahko sa vzdávať svojho postu.
Iste, ale toto nie je nejaký lukratívny flek.
Nemusí ním byť len finančne.
Z môjho hľadiska nie je lukratívny ničím. Veľmi rýchlo sa totiž na tom poste dostanete do situácie „buď - alebo". Pre mňa to bola nová situácia, pretože som tam prišiel z prostredia, kde sa argumentovala vecne a normálne, pričom zrazu bola okolo mňa politika a ja som po polroku pochopil, že sa musím správať buď tak alebo onak.
Podpredsedom rady bol Marek Maďarič, ktorý sa už vtedy správal politicky. Päťdesiat percent jeho argumentov pritom bolo rozumných a vecných, dokonca s ich realizáciou by nemal problém ani človek ako Marcel Para, z ktorého urobili v STV doslova démona. Tým, že Maďarič k svojim argumentom vždy pridal päťdesiat percent politiky, sám sebe robil medvediu službu. V Rade proste nie je priestor na profesionálne riešenie konkrétneho problému.
Načo potom existuje? Ak nevie nič riešiť, treba ju zrušiť ako zbytočnú.
Ak by bola obsadená tak ako má byť, bolo by to fajn.
Ale nie je. Pritom voľba riaditeľa STV prešla z parlamentu na Radu aj s argumentom, že tá bude apolitická, čo je nezmysel, keďže v nej sedia nominanti politikov.
Veď iste, to bola čistá kamufláž.
Takže načo nám tá Rada je?
Mala by strážiť záujmy a peniaze koncesionárov, ktorí tú STV platia. Rovnako by mala strážiť napĺňanie zákona.
Robí to?
Do istej miery to kedysi robila, dnes to robí čoraz menej. Dokonca sa až podieľa na nie celkom normálnom fungovaní televízie. Inak - napriek všetkých chybám, ktoré sa stali za Rybníčka, treba povedať, že dnes sa všetci tvária, že v roku 2003 sme tam prišli do fungujúcej televízie a počas troch rokov sme ju zničili. Pritom sme prišli do stavu, kedy mala miliardu dlhov, nikto s ňou neobchodoval, všetko bolo treba nakupovať cez tretie osoby za dvojnásobné ceny...
STV bola pred krachom, na krku mala exekútorov, spor s Beta štúdiom, ktorý zanechal ešte Kubiš, informačné technológie boli na katastrofálnej úrovni, pracovalo sa tam v programe T 602, ľudia nevedeli pracovať s myšou na počítač, lebo ju v živote nedržali v ruke... Podotýkam, že sa bavíme o roku 2003! A od nás chceli, aby sme ihneď začali robiť krásnu televíziu. Primárne však bolo treba skonsolidovať vnútorné pomery, pričom nás brzdili zákony, ľudia, všetko...
Keby Rybníček neurobil to, čo urobil, STV by neexistovala
Hovorí sa, že keby mali Rybníček a jeho ľudia väčšiu mieru sebareflexie, nič by v podstate nezmohli.
Keby Rybníček a jeho ľudia neurobili to, čo urobili, dnes tu už nesedíme, lebo STV by neexistovala. A áno, súhlasím - keby to riadili ľudia s väčšou mierou sebareflexie, nikdy by sa im nepodarilo to, čo týmto. Veď si vezmite, aké hromadné prepúšťanie bolo treba urobiť v pomerne krátkom čase. A je logické, že v takých prípadoch sa stane aj množstvo individuálnych krívd.
No, niektorých potom musel vziať naspäť, pretože ich buď potreboval alebo STV prehrala súdne spory.
Dostaneme sa k tomu. To riziko tam proste existovalo a nedalo sa mu úplne zabrániť.
Čiže pri rúbaní lesa lietali triesky?
Áno. Osobne ma to veľmi mrzí, ale inak to asi nešlo. A že niektorých ľudí Rybníček prijal späť? Celý zmysel jeho reformy bol v tom, že STV bolo treba vzhľadom na finančnú situáciu okresať na minimum, ktoré zabezpečí minimálne fungovanie spravodajstva a publicistiky. A keď sa vyrovnajú dlhy, na konkrétne programy sa budú najímať konkrétne tímy ľudí, s ktorými sa bude pracovať. S tým, že sa nenaberie 500 ľudí, ktorí možno rok pracujú, potom pre nich nie je práca, ale treba ich živiť aj ďalej.
V čom Rybníček zlyhal?
Problém bol, že sa neudialo to, čo sa udiať malo - riaditeľstvo STV malo byť zadávateľom a objednávateľom programu, malo si vytvoriť jasnú predstavu, čo urobiť v programovej oblasti ako takej. Nevybudovala sa silná vnútorná dramaturgia a to bola chyba, pretože sa nevedeli vznášať jasné požiadavky či do vnútorného alebo externého prostredia. Úmysel bol taký, že sa zadefinuje, aké typy programov sú potrebné a bude normálna súťaž - ak to dokážu lepšie urobiť interné sily, dostanú to, ak nie, pôjde to externe.
Rybníček a jeho ľudia nemysleli na obsahový rozvoj STV
Čiže v ich prípade šlo o to, že technicky zvládli dať STV do poriadku, ale zlyhávali v obsahu?
Presne tak. To možno súvisí s vnútorným definovaním ich misie. Mám pocit, že tam došli s tým, že to idú vyčistiť a postaviť na nohy, ale nemysleli na to, že to treba následne obsahovo rozvíjať. Asi by pomohlo, keby odišli hneď potom, čo STV skonsolidovali, teda na jeseň 2005, a mal nastúpiť niekto, kto by mal jasnú programovú predstavu. Ale to je len môj odhad.
Nezlyhával Rybníček skôr v komunikácii? Pomerne veľa sa hovorilo o tom, že ignoruje žiadosti Rady STV o podklady, zle sa odkomunikoval nákup drahého virtuálneho štúdia, zaviedla sa nedeľná relácia, v ktorej odpovedal divákom, čo pripomínalo Železného na Nove a podobne.
Iste, mnohé veci komunikačne nezvládol a urobil rôzne chybné rozhodnutia. Spomeňte si na dokument Miluj blížneho svojho (dokument o pogrome v Topoľčanoch v septembri 1945, pozn. autora), ktorý najskôr odmietol odvysielať. Vtedy som s ním strávil asi tri hodiny a vysvetľoval som mu, že to nemôže urobiť.
Prečo to vlastne odmietal? Zdôvodnil to obavou z porušenia zákona.
Jeho hodnotové nastavenie i vnútorný svet poznám už dlhšie. Dodnes si myslím, že ľudia, ktorí ho poznajú a vedia, že je silne kresťansky založený, tak trochu využili toto jeho založenie. Je to len moja konštrukcia, ale podľa mňa to bolo tak. Vyrobili právny problém s jednou vetou v dokumente a nechali ho, aby si to riešil on sám. (vo filme vystupujú doboví svedkovia pogromu, jednak ešte dnes žijúce obete, tiež kresťanskí pamätníci, ale aj svedkovia "z druhej strany". Práve jeden z týchto svedkov "z druhej strany" vyslovil slová: "Židia a Cigáni, to je najväčšia háveď pod slnkom, pamätajte si to, pokiaľ tí budú na svete, poriadok nebude." Táto veta sa stala dôvodom na zastavenie vysielania. Rybníček žiadal, aby režisér filmu Dušan Hudec vetu vystrihol, ten to odmietol. Pozn. autora, zdroj tu.) Tí ľudia proste vyrobili problém, že STV môže dostať pokutu za hanobenie rasy, národa a presvedčenia čo bol nezmysel, lebo cieľom dokumentu bol presný opak.
Tí ľudia boli z KDH?
Nie, vôbec to nešlo po politickej linke. Boli to osoby, ktoré majú problém s obsahom toho dokumentu a tak „vyrobili" právny problém, ktorý posunuli na riaditeľa. Za normálnych okolností o takomto niečom nemá čo rozhodovať riaditeľ televízie. Dotyční vedeli odhadnúť jeho reakciu a Rybníček si proti sebe zbytočne postavil filmársku obec. Následne to začali živiť ľudia, ktorí mali záujem, aby z STV „rybníčkovci" vypadli.
Bývalým redaktorom z čias Kubiša stavajú do STV diaľnice
Keď Milan Materák internoval servilných redaktorov z čias mečiarizmu na ikstom poschodí budovy STV, bolo to v poriadku?
V tom čase som ešte s televíziou nemal nič. Osobne nemám rád takéto riešenia, ale rozumiem, že neštandardná doba si žiadala neštandardné riešenia. Treba jasne povedať, že to bol následok situácie, kedy STV bola absolútnym nástrojom politickej moci, kedy spravodajstvo robila Slovenská informačná služba, čiže... vôbec sa tomu nečudujem.
Hrozí dnes STV návrat ľudí ako Kubiš, Kapusta, Kerný, Pravdová a podobne?
Pozrite - vzhľadom na to, koho dostal do daru do manažmentu pán Hreha, myslím, že tam naozaj môže prísť ktokoľvek.
Ešte stále ste v Rade STV. Máte signály, že by si hľadali cestičky späť?
Načo by si hľadali cestičky, keď pre takých ako oni stavajú diaľnice? Keď prišiel Rybníček do televízie, odstrihol niektorých ľudí, ktorí dodávali STV takzvané „výhodné programy zadarmo", ktoré boli v skutočnosti najdrahšie. Neplatil sa za ne cash, ale cez ne sa STV tunelovala, pretože sa platilo reklamným časom, ktorého skutočná hodnota bola oveľa vyššia.
Asi dva týždne po zvolení Hrehu za riaditeľa sa pri mne pristavil jeden z takých ľudí, ktorý do televízie dodával istý magazín. Pýta sa ma: „Kedy dokončíme tú našu debatu o tom magazíne?" Ja mu na to: „A my sme už nejakú debatu začali?" On, že: „Áno, pán XY". A povedal iné meno, evidentne si ma zmýlil s jedným z členov Hrehovho manažmentu. Dnes ten človek skutočne pre STV ten magazín dodáva, dokonca sa v súvislosti s ním uvažuje na post intendanta nového športového kanála.
Kto je to?
Jedine off record. Keď do televízie môžu prísť totálni neprofesionáli, ak to mám povedať veľmi slušne, tak sa už nečudujem ničomu. Hreha si naivne myslel, že ak každému všetko sľúbi a nechá si tam nanominovať ľudí cez politické strany a záujmové skupiny, tak si síce budú strážiť svoje záujmy, ale reálne to budú profíci, ktorí aj niečo urobia. A zrazu zistil, že manažment sa z dvoch tretín skladá z osôb, ktorí sú jednoducho zlí profesionáli, ktorým sa to rozsýpa pod rukami.
Hovorí sa, že Hreha bol človekom Smeru. Je to pravda?
To sa spýtajte jeho. Ja mám pocit, že za ním stali všetci svätí, lebo on sa vedel dohodnúť s každým. Ale ani to mu nepomohlo. (smiech)
Eugen Korda mi v rozhovore po jeho zvolení povedal, že ho len využijú, zneužijú a odkopnú. A to sa aj stalo.
Samozrejme. Hrehu som z ľudí na Slovensku poznal asi najdlhšie. Vysvetľoval som vtedy, že nie je dobrou voľbou, na strane druhej som sa jemu samotnému aj Savickému snažil vysvetliť, ako funguje slovenské mediálne prostredie. Obaja sa však zablokovali a začali si o mne myslieť, že sa robím zaujímavejším ako v skutočnosti som, že si proste vymýšľam.
S nálepkou Rybníčkovho zástancu nič neurobím
Možno preto, že si nesiete nálepku Rybníčkovho zástancu.
S tým ale nič neurobím. Nálepku vám nasadia a už sa jej nezbavíte. Vedome som na seba vzal to, že sa budem správať ako to cítim, pretože som bol presvedčený, že isté veci treba dotiahnuť a on ide na to dobre. Vážne problémy som mal asi s 30 percentami Rybníčkovej činnosti. K tej nálepke - Rybníčka som predsa verejne viackrát kritizoval, môžem predložiť iks výstupov z médií.
Aby som však dokončil načaté - asi po trištvrte roku som sa s Hrehom stretol v rámci debaty a nakoniec som bol ja ten, kto to musel po dvoch hodinách ukončiť, lebo som už mal iný termín. Zrazu totiž prišiel na to, že sa na Slovensku nemá pomaly s kým normálnym baviť. Proste pochopil, ako to celé je.
Jemu pri nástupe do funkcie nedocvaklo, čo ho čaká?
Nie, ani len netušil, do čoho ide. Koalícia chcela poslušného človeka, ktorý by bol aj schopným manažérom. Lenže schopný manažér nie je odkázaný na to, aby niekomu slúžil.
Nebodaj je naivný?
To nebolo naivitou. Keď prídete z českého prostredia na Slovensko, jednoducho nepoznáte pomery. Keby som sem prišiel z Česka ja a rozprávali by mi to, čo ja im, tiež by som asi neveril. On každému všetko sľúbil, ale je logické, že potom nemal šancu to splniť.
Koľko berú ľudia v Rade STV?
Členovia majú dvojnásobok minimálnej mzdy, čo je asi 16 200 korún, čo zase nie je také zlé, ak si vezmeme, že tam prídu raz za mesiac sadnúť si na štyri hodiny. Šéf Rady má k tomu nejaký funkčný príplatok, tuším 60 percent, ale ten tomu musí venovať oveľa viac času. Navyše, tým, že ide o verejných funkcionárov, členovia Rady nesmú byť živnostníkmi, čo povedzme v mojom prípade znamenalo to, že som musel prerušiť živnosť a čo som preplatil na daniach, to som približne dostal za prácu v Rade. Reálne som teda takmer na nule.
Hreha minul na to isté o pol miliardy viac ako jeho predchodcovia
V čom bola STV za Hrehu menej pozerateľná ako za Rybníčka? Lebo bežný divák veľké zmeny nezaznamenal, možno s výnimkou odchodu Hríba, Kordu a neskôr redaktorov pre cenzúru. A také veci sú bežnému divákovi viac menej ukradnuté.
Problém je, že Hreha mal podľa svojho projektu ten program zásadne zmeniť. Chcel ísť úplne inou cestou ako Rybníček, o ktorom sa tu hovorilo, že bulvarizoval Jednotku a podobne, mal zvoliť cestu pôvodnej tvorby miesto zábavy a podobne. A v tomto smere sa nezmenilo nič, program je úplne rovnaký, čiže Hreha z pohľadu naplnenia svojich programových zámerov profesionálne zlyhal. Na to isté totiž minul o pol miliardy viac ako Záhradník rok a Rybníček dva roky pre ním. Okrem toho pokazil spravodajstvo a zrušil dominanty, ktoré programu dávali tvár - relácie ako Pod Lampou, vyhodil Kordu... Čiže televíziu nikam neposunul, akurát to stálo o pol miliardy viac.
Hreha sľuboval, že reláciu Pod Lampou obnoví v modifikovanej podobe. V akej miere ho k naplneniu sľubu mohla tlačiť rada STV?
Vtip je v tom, že na jednej strane šla Rada nad rámec svojich právomocí, vyplývajúcich zo zákona, na strane druhej nedokázala vymôcť ani to, čo zo zákona mala. Šéf Rady Bobocký síce hovorí, že „predsa sme vyvodili dôsledky, veď Hrehu sme odvolali", ale už nepovie, že Hreha za rok nesplnil viac uznesení Rady ako Rybníček za tri či štyri roky. Lebo to, že Rybníček ignoroval Radu, je viac mýtus ako pravda.
Veď o tom rozprávali samotní členovia Rady.
Iste, ale otázkou je, či si Rada príliš často nežiadala veci, ktoré šli nad rámec jej kompetencií. Som ekonóm a mám rád čísla - Rybníčkom nesplnený počet uznesení sa pohybuje v jednotkách, nie v desiatkach ako u Hrehu.
Aké sú právomoci Rady v prípade, že riaditeľ televízie na ňu kašle?
Môže ho odvolať.
Čo ale strašiakom pre šéfov STV nie je.
Áno, ale Rada nič iné urobiť nemôže. Iný trest neexistuje a ak ju riaditeľ vytrvale ignoruje, je bez šance to zmeniť. Nemá na to žiadne páky. Netreba zabúdať, že časť Rady je vždy na strane riaditeľa, pretože ide sčasti o ľudí s politickým zafarbením aktuálnej moci.
Hrehovi sme napríklad schválili minulý rok deficitný rozpočet vo výške 200 miliónov a jasne sme mu povedali, že ak sa budú výnosy vyvíjať lepšie, má ich použiť na znižovanie deficitu. S prehľadom sa na to vykašľal. Výnosy síce boli vyššie, ale náklady detto. Niekedy tam mám pocit, že sme ako zbor voliteľov pri voľbe amerického prezidenta. (smiech) Teda len taká predĺžená ruka, ktorá nič nezmôže.
V diskusii Štefana Hríba Pod Lampou vo V-klube nedávno zaznelo, že bývanie Hrehovi na Slovensku platila konkurencia.
Počul som tam, že existuje v Európe krajina, v ktorej má šéf verejnoprávnej televízie bývanie od konkurencie. Pripadalo mi to absurdné.
Kto to platil?
Vy ste počuli kto, ja však menovite nebudem reprodukovať to, čo som tam počul, lebo na to nemám žiadne listinné dôkazy. Toľko peňazí na prehratý súdny spor nemám. (smiech) Takže no comment.
Rada čaká s voľbou riaditeľa na správne politické zafarbenie
Hreha padol v decembri. Končí marec a STV stále nemá riaditeľa. Trochu luxus zo strany Rady STV, nie?
Šéf rady Bobocký si dal v tejto súvislosti vypracovať právnu analýzu, pretože koncom marca sa mení časť členov Rady. Otázkou bolo, či môže Rada začať voľbu riaditeľa v jednom zložení a dokončiť v inom. Na konci tej analýzy je napísané, že je vo verejnom záujme, aby STV mala generálneho riaditeľa čo najskôr, pretože každý deň bez neho jej môže spôsobovať ujmu.
Panuje tam bezvládie, na strane druhej ide o chybu Rady, nie? Čo jej bránilo, aby bol riaditeľ už dávno zvolený?
Samozrejme, že nič, len niektorí členovia. Neustále sa to posúvalo, až sa to dostalo do stavu, že o tom bude rozhodovať Rada v novom zložení.
Ktorá už bude správne politicky zafarbená.
Presne tak. Niektoré členky Rady pokojne po týždni hlasovali inak ako predtým - najprv podporili voľbu v marci, potom až v apríli, nemali s tým absolútne žiadny problém.
Sú to členky, blízke HZDS?
Nemám na to dôkazy, ale počul som, že do Rady prišli práve z toho prostredia.
Jasne teda cítiť politické tlaky na „správneho" riaditeľa?
Nepochybne. Okolnosti tomu totiž spoľahlivo nasvedčujú. Časové horizonty manažuje šéf Rady Bobocký, takže zodpovednosť za doterajšie nezvolenie nového riaditeľa padá aj na jeho hlavu.
Koľko členov má Rada STV?
Pätnásť.
Aké je rozloženie síl v prospech koalície?
Jednoznačne sa to povedať nedá, ale ak budem vychádzať zo správania sa členov Rady pri voľbe Hrehu, je to pomer 8:6, jedno miesto je neobsadené, keďže Habšudová sa svojho postu vzdala.
Pri súčasnom zložení hrozilo, že sa vyskytne kandidát na riaditeľa STV, ktorý by nemusel byť po chuti celej vládnej koalícii a tak by ho nezvolili. Majú totiž osem hlasov len vtedy, keby sa všetci správali rovnako. Lenže stačí, aby si niekto z nich postavil hlavu a ten kandidát neprejde. Čakajú teda na nové zloženie Rady, kde bude pomer 13:2 pre koalíciu.
Hrá sa v prospech kandidáta Štefana Nižňanského?
Neviem, ku komu presne to smeruje, hovorí sa aj o ňom, ale vyzerá to tak, že čím viac sa o ňom hovorí, tým viac sa mu znižujú šance na zvolenie. Aj tak je úplne jedno, kto tým riaditeľom bude.
Prečo?
Lebo to bude bábka. Nepríde tam žiadna svojprávna osoba, ktorá by mala možnosť robiť si veci po svojom. Pôjde o človeka, ktorý sa „stotožní" s tým, čo sa od neho očakáva.
Keby ma znovu zvolili do Rady STV, vzdal by som sa funkcie
Sú v tej Rade vôbec nejakí odborníci?
To treba rozdeliť. Sú tam takí, ktorí televízii rozumejú. Ale nie všetci, ktorí tomu rozumejú, to využívajú v prospech televízie. Potom sú tam aj takí, ktorí úprimne ctia záujmy televízie, ale fatálne tomu nerozumejú. A sú tam aj takí, ktorým je to úplne, ale úplne jedno.
Najnovšie tam nastupujú aj ľudia ako Richard Herrgott, ktorý bol tvárou servilnej STV za Kubiša, dnes moderátor na Music Boxe a tiež bývalý moderátor mítingov HZDS, Marián Tkáč, údajný eštebák, s ktorým Ekonomická univerzita rozviazala spoluprácu pre plagiátorstvo...
Ja mám voči niektorým zvoleným vážne výhrady. Kandidoval som tiež a priznám sa, že keby ma zvolili, vzdal by som sa toho postu, lebo s istými ľuďmi by som nechcel sedieť v jednej miestnosti.
S ktorými?
Mám problém jednak s vedomými spolupracovníkmi Štátnej bezpečnosti, rovnako s vedomými plagiátormi a porušovateľmi zákonov. A keďže ich je tam viac, nijako necítim potrebu sedieť a pracovať s nimi. Nebudem tam predsa chodiť len kvôli tomu, aby som každý týždeň napísal nejaký blog. Bolo by to mrhanie prostriedkov daňových poplatníkov.
V rozhovore pre Trend ste kedysi na otázku „Kam ide STV?" odpovedali, že „Bolo by to off record, ak by som to povedal...". Dnes už môžete aj on record?
(smiech) Nuž teda... to by ste tam nemohli napísať, ale skúsim sa zamyslieť. Ak to nechcem povedať neslušne, odpoviem, že STV ide „do preč".
Poznámka: Rozhovor bol autorizovaný, Miroslav Kollár v prepise nič nezmenil.
Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.
Beata
Balogová
