Štátne lesy Tatranského národného parku pri spracovaní vetrovej kalamity z roku 2004 neporušili zákon.
Slovenská inšpekcia životného prostredia nepotvrdila opodstatnenosť podaní Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk a niektorých ďalších mimovládnych ochranárskych organizácií, týkajúcich sa porušovania ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny Štátnymi lesmi TANAP ani v jednom prípade, informoval námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAP Marián Šturcel. Posledné rozhodnutie v prípade údajného porušenia zákona pri spracovaní kalamity v Národnej prírodnej rezervácii Mokriny dostali lesníci tesne pred Veľkou nocou.
Pre neopodstatnenosť bolo zastavených aj 27 oznámení mimovládnych ochranárskych organizácií a jednotlivcov, podaných v priebehu spracovania vetrovej kalamity na Štátne lesy TANAP.
„Mrzí nás, že namiesto prác v kalamitnom území sme veľkú pozornosť museli venovať predmetným konaniam. Viac ako trojročná agenda nás stála viac ako štyri milióny korún,“ uviedol M. Šturcel.
Za túto sumu mohli lesníci podľa Šturcela v kalamitnom území vysadiť približne 250 000 sadeníc rôznych druhov drevín na takmer 100 hektároch vetrom či lykožrútom poškodeného územia.
Mimovládne ochranárske organizácie podali na Slovenskú inšpekciu životného prostredia v súvislosti so spracovaním vetrovej kalamity v území Tatranského národného parku v správe Štátnych lesov TANAP počas troch rokov podania týkajúce sa porušenia zákona o ochrane prírody a krajiny a poškodenia prírodného prostredia v 42 lokalitách kalamitného územia národného parku. SIŽP ani orgány činné v trestnom konaní nezistili porušenie ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny ani v jednom prípade.
Ochranári tvrdili, že lesníci nemohli v chránených územiach spracovávať popadané drevo, kým na to nedostali výnimku.
Či SIŽP zamietla všetky podania ochranárov, hovorca inšpekcie Michal Štefánek nepotvrdil. "Zatiaľ sme informáciu o zamietnutí podaní nedostali," dodal Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.
Po vetrovej kalamite, ktorá v novembri 2004 pováľala stromy na ploche 12.600 hektárov, prepukol medzi lesníkmi a ochranármi spor o odstraňovaní následkov smršte. Kým lesníci navrhovali vyviezť čo najviac dreva, ochranári chceli spadnuté kmene nechať na mieste.
Najostrejšie spory prepukli v minulom roku, keď lesníci začali vyvážať kmene z Tichej a Kôprovej doliny, kde sú cenné ekosystémy. Proti tomu ochranári protestovali, podľa SIŽP však lesníci zákony neporušili. Spor sa dostal až pred Európsku komisiu, tá by mala rozhodnúť v blízkom čase.
