Košice 27. marca (TASR) - Ústavný súd (ÚS) SR vyhlásil za neplatné voľby starostu v obci Ložín v okrese Michalovce z 2. decembra 2006. Rozhodnutie neverejného pléna ÚS zo 6. februára sa stalo právoplatné doručením nálezu účastníkom konania 12. marca.
ÚS podľa komuniké, ktoré dnes poskytli TASR, zdôraznil, že za porušenie volebného moratória treba nesporne považovať aj rozhovory kandidátov s voličmi v deň volieb v bezprostrednej blízkosti budov, kde sídlia okrskové volebné komisie. To platí najmä vtedy, ak predmetom rozhovoru sú aj otázky súvisiace s voľbami, a to bez ohľadu na to, či je ich obsahom priama výzva voličom, koho majú voliť, uvádza sa v komuniké.
ÚS sa zákonnosťou a ústavnosťou volieb starostu obce Ložín zaoberal na základe sťažnosti Ignáca Ďurčáka, ktorý bol protikandidátom zvoleného starostu Jána Šimka. Výsledný rozdiel medzi medzi oboma kandidátmi bol päť hlasov.
Sťažovateľ tvrdil, že v deň konania volieb odporca porušil zákon o voľbách do orgánov samosprávy tým, že pred volebnou miestnosťou zastavoval voličov, rozdával im materiál so svojím volebným programom a presviedčal ich, aby mu odovzdali hlasy. S rovnakým cieľom mal navštevovať počas 48 hodinového moratória občanov obce aj svokor odporcu. Podľa sťažovateľa pochybila aj predsedníčka miestnej volebnej komisie spolu s ďalším členom komisie pri zabezpečovaní hlasovania do prenosnej urny, keď minimálne v dvoch prípadoch pri voľbe do prenosnej urny upravili hlasovacie lístky za zdravotne hendikepovaných voličov.
Podľa zistení ÚS výpovede svedkov nepriamo potvrdili, že v deň volieb pred volebnou miestnosťou došlo k porušovaniu volebného moratória. Svedecké výpovede ďalej potvrdili, že členovia volebnej komisie upravili hlasovacie lístky za voličov a tiež, že odporca sa rozprával s občanmi počas volebného moratória o svojom volebnom programe. Agitovanie svokra odporcu svedkovia nepotvrdili. Nad rámec sťažnosti ÚS zistil, že odporca sám vyhotovil čestné vyhlásenia vyvracajúce tvrdenia sťažovateľa, dal ich podpísať dotknutým osobám a doručil ÚS. Takýto postup ústavný súd zhodnotil ako marenie dokazovania.
Ústavný súd v odôvodnení svojho nálezu konštatoval, že z textu volebného zákona možno okrem iného vyvodiť aj povinnosť kandidátov na volené funkcie nezdržiavať sa v deň volieb v bezprostrednom okolí budov, kde sídlia volebné komisie, a nenadväzovať rozhovory s voličmi.
ÚS ďalej konštatoval, že ak podľa volebného zákona volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú chybu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky, tak takýmto právom disponuje aj volič hlasujúci do prenosnej urny. Podľa ÚS nebolo preto porušením volebného zákona, ak na základe žiadosti voličov upravili ich hlasovacie lístky vyslaní členovia volebnej komisie. Ich povinnosťou ale bolo upravené hlasovacie lístky ukázať týmto voličom, aby mohli osvedčiť, že úprava hlasovacích lístkov sa uskutočnila v súlade s ich ústne prejavenou vôľou.
