Nitra 28. marca (TASR) Nevidiaci a slabozrakí ľudia nemajú na Slovensku možnosť zakúpiť si zvukové knihy alebo knihy písané v Braillovom písme. Jediným vydavateľom takýchto kníh je Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
Ako uviedla vedúca oddelenia knižničných služieb Daniela Bonková, knižnica môže podľa platnej legislatívy knihy len požičiavať. V súčasnosti má spracovaných vyše 4500 zvukových kníh a vyše 2000 diel v Braillovom písme. Zvukové knihy vznikajú v dvoch štúdiách, kde ich načítavajú dobrovoľníci i herci. Braillove knihy tlačí vydavateľ na špeciálnej tlačiarni, ktorú získal z Nórska. Náklady na výrobu jednej knihy sú niekoľkonásobne vyššie ako na výrobu klasickej, pričom životnosť je podstatne nižšia.
Žánrové zameranie kníh pre nevidiacich a slabozrakých je rôznorodé. Výber z diel dostupných na trhu robí edičná komisia. Vybrané tituly sa zadávajú do výroby. V ponuke máme zastúpené všetky žánre literatúry. Chceme sprístupniť našim čitateľom čo najširšiu škálu, konštatovala Bonková. Čitatelia si môžu knihy požičať priamo v levočskej knižnici i v jej pobočkách vo verejných knižniciach v 30 slovenských mestách. Denne požičiavame knihy ako slepecké zásielky prostredníctvom pošty. Ponúkame aj internetový balíček, prostredníctvom e-mailu zasielame záujemcom rôzne vychádzajúce periodiká, uviedla Bonková.
Väčšina čitateľov uprednostňuje zvukové knihy pred braillovými. Dôvodom je veľmi nízka gramotnosť nevidiacich a slabozrakých. Jozef Zbranek z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska odhaduje, že približne 90 percent nevidiacich neovláda Braillovo písmo. Na Slovensku podľa jeho odhadu vie používať tento druh písma maximálne 500 ľudí, najmä tí, ktorí sa s hendikepom už narodili.
Braillovo písmo je spôsob zápisu textu umožňujúci čítanie hmatom. Ako 15-ročný ho vytvoril v roku 1824 francúzsky učiteľ Louis Braille, ktorý následkom nehody oslepol v detstve. Inšpiroval sa tajnou vojenskou abecedou určenou na čítanie za tmy. Prvá kniha v Braillovom písme vyšla v roku 1829, nebol však o ňu veľký záujem. Počas života svojho autora sa písmo medzi nevidomými nerozšírilo. Až v roku 1854, dva roky po smrti Brailla, oficiálne prijala písmo parížska škola pre slepcov.
