RATISLAVA. Sporný návrh práva na odpoveď sa v novom tlačovom zákone už výraznejšie nezmení. V diskusnej relácii Slovenského rozhlasu to dnes vyhlásil premiér Robert Fico. Návrh kritizovala opozícia, médiá a zástupca Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, za jeho úpravy sa tento týždeň prihováralo aj vedenie menšej koaličnej strany ĽS-HZDS.
"Možno, že sa urobia nejaké štylistické úpravy, ale neverím, že by podstata tohto ustanovenia vypadla z návrhu tlačového zákona. Na tomto sa určite vo vládnej koalícii dohodneme," vyhlásil premiér. Dodal, že koalícia ustúpila už tým, že z predlohy vypustí iné kritizované ustanovenie, podľa ktorého by ministerstvo kultúry mohlo médiá pokutovať za zľahčovanie vojen či drog.
Kritici právu na odpoveď vyčítali, že noviny by povinne museli zverejňovať reakcie ľudí či politikov aj na pravdivé články. Fico dnes naopak právo na odpoveď obhajoval a opäť zaútočil na médiá, ktoré podľa neho nepíšu pravdu. "Je to návrh, ktorý rešpektuje dobré tradície Európy," vyhlásil. "Končí zlaté obdobie nezmyslov a klamstiev v médiách," dodal.
Poukázal tiež na to, že doteraz vláde nikto nedal odporúčania, že nejaké konkrétne ustanovenia pripravovanej normy porušujú zákon. "Chcem vidieť oficiálny dokument, ktorý povie, že tento paragraf porušuje nejaké zákony," podčiarkol premiér. Pripomenul, že z tlačového zákona je už vyčiarknutý paragraf 6 týkajúci sa možného pokutovania médií za šírenie informácií propagujúcich násilie, vojnu, psychotropné látky alebo nenávisť a spomínané právo na odpoveď je poslednou vecou na diskusiu.
O tlačovom zákone bude ešte hlasovať parlament. K návrhu sa poslanci môžu dostať na budúci týždeň.
Proti návrhu tlačového zákona protestovali vo štvrtok celoštátne denníky na titulnej strane. Opozícia zas už skôr odmietla hlasovať za reformnú lisabonskú zmluvu Európskej únie, kým koaličné strany nesplnia jej požiadavky týkajúce sa tlačového zákona.
Vláda je vraj vydieraná
Premiér Robert Fico chce, aby parlament hlasoval o lisabonskej zmluve EÚ aj bez dohody s opozíciou na návrhu sporného tlačového zákona. Fico to povedal v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu. Vládnej koalícii chýba na schválenie reformného dokumentu EÚ ústavná väčšina a premiér pripustil, že zmluva by tak nemusela prejsť. Opozícia trvá na tom, že za zmluvu zahlasuje až po prijatí jej pripomienok k tlačovému zákonu.
Fico povedal, že o dokumente by poslanci mohli rozhodnúť po schválení tlačového zákona, ktoré sa očakáva na tejto schôdzi parlamentu. "Už nebudeme čakať na väčšinu v parlamente," povedal. "Keď lisabonská zmluva neprejde, je mi veľmi ľúto," dodal. Fico zároveň znovu obvinil opozičné strany, že vládu svojimi požiadavkami na zmenu tlačového zákona vydierajú.
"Takýto návrh považujem za politický hazard," reagoval dnes pred novinármi šéf opozičnej SMK Pál Csáky. Predseda potvrdil, že jeho strana zahlasuje za lisabonskú zmluvu až po dohode na tlačovom zákone. "Náš postup bol (dnes) odobrený Republikovou radou (...), nemáme dôvod meniť naše stanovisko," dodal.
Doterajší postoj opozície tento týždeň podobne potvrdil aj šéf SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. Opozícia sa podľa Csákyho k hlasovaniu o reformnej zmluve EÚ ešte vyjadrí v utorok v parlamente na spoločnej tlačovej konferencii.
Hlasovanie o lisabonskej zmluve zatiaľ šéf parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) na prebiehajúcu schôdzu nezaradil. Nedávno navyše povedal, že ju do programu doplní, len ak ju opozícia bude pripravená podporiť.
Reformná zmluva EÚ môže platiť len v prípade, že ju ratifikujú všetky členské štáty únie. Na predchádzajúcich zasadaniach parlamentu koalícia niekoľkokrát posunula hlasovanie, keďže nemala v snemovni dosť podpory. Právnici sa nezhodli, či by v prípade zamietnutia zmluvy mohla snemovňa o dokumente hlasovať ešte raz.
Dve opozičné strany SDKÚ-DS a SMK zmluvu podporujú, jej prijatie však podmieňovali zmenami v tlačovom zákone. Úplne sa proti lisabonskej zmluve postavili len kresťanskí demokrati.
Prehľad práva na odpoveď vo vybraných krajinách
Právo na odpoveď je jedným z najspornejších bodov návrhu nového tlačového zákona. Opozícia a médiá mu vyčítajú, že by priniesol novinám povinnosť zverejňovať reakcie občanov a politikov aj na pravdivé články, ktoré sa týkajú ich cti. Premiér Robert Fico a ministerstvo kultúry návrh obhajujú a tvrdia, že umožní dotknutým občanom brániť sa proti nekorektným článkom.
FRANCÚZSKO - Právo na odpoveď upravuje zákon pôvodne ešte z roku 1881, ktorý prešiel niekoľkými úpravami. Šéfredaktor je podľa neho povinný do troch dní od doručenia zadarmo zverejniť na rovnakom mieste, rovnakým písmom a bez medzititulkov odpoveď kohokoľvek, ktorý bol v článku menovaný. Zákon nerozlišuje, či sa o ňom písalo pozitívne alebo negatívne. Odmietnutie sa trestná pokutou 3750 eur (cca 120.000 Sk). Napriek širokému poňatiu práva na odpoveď sa okolo neho prinajmenšom v poslednom čase neobjavili spory. Politici toto právo využívajú len zriedka. Slovenské ministerstvo kultúry sa pri obhajobe svojho návrhu neraz opieralo práve o francúzsky zákon, ale aj o úpravu v Nemecku.
NEMECKO - Občania majú právo na odpoveď rovnako ako právo na zverejnenie stanoviska druhej strany. Právnik Nemeckého zväzu novinárov Michael Klehm však nedávno pre denník Sme povedal, že na rozdiel od slovenskej predlohy je jediným kritériom pri uverejnení odpovede nepravdivá informácia. "Ak noviny niečo tvrdia, čo nezodpovedá pravde, potom môže ten, ktorého sa to týka, uverejniť svoju odpoveď a uviesť veci na pravú mieru. Ak však nepredloží informácie, ktoré by článok spochybnili, potom redakcia túto povinnosť nemá," uviedol právnik.
RAKÚSKO - Právo na odpoveď pozná aj táto nemecky hovoriaca krajina, v ktorej sa neupravuje, či sa právo týka len nepravdivých článkov. Zákon pomerne vágne stanovuje, že právo na bezplatné uverejnenie svojho postoja má každý občan i firma, ktorá sa cíti zverejneným materiálom konkrétnym spôsobom dotknutá. Stručný a všeobecný zákon dáva pomerne široké možnosti výkladu. Redakcie však žiadostiam obvykle vyhovejú, keďže v prípade sporov súdy takmer vždy nariadia uverejnenie stanoviska.
ČESKO - Český zákon priznáva právo na odpoveď dotknutým stranám, ak sa článok dotkol cti, dôstojnosti alebo súkromia osoby, alebo mena a dobrej povesti firmy. Odpoveď sa však musí obmedziť na skutkové tvrdenie, ktorým sa údaje v článku uvádzajú na pravú mieru, alebo neúplné či inak pravdu skresľujúce tvrdenia sa doplňujú či spresňujú.
USA - Regulácia médií je v anglofónnych krajinách v porovnaní s viacerými európskymi kontinentálnymi úpravami výrazne voľnejšia. V Spojených štátoch má síce ktokoľvek právo žiadať médiá o opravu, médiá však nemajú povinnosť ju uverejniť, tvrdí odborník na túto problematiku, právnik z Jersey City Thomas Swartz. Osoba, ktorá sa domnieva, že médiá o nej uverejnili nepravdivú informáciu, sa spravidla snaží upútať pozornosť iných médií, prostredníctvom ktorých sa pokúša dať veci na pravú mieru, uviedol pre ČTK Swartz.
BRITÁNIA - Krajina nemá tlačový zákon podobný kontinentálnym normám. Britská tlač si presadila, že sa dokáže regulovať sama a špeciálne zákony na to nie sú ani vhodné ani nutné. Pre tieto účely si noviny založili Komisiu pre sťažnosti na tlač, ktorú aj sami financujú. Podľa kódexu komisie by mal každý dostať spravodlivú príležitosť na odpoveď na nepresnosti. Od novinárov sa okrem toho očakáva, že právo na odpoveď poskytnú osobe, o ktorej chcú uverejniť nejaké obvinenie ešte pred tým, než o nej článok vyjde.
RUSKO - Automatické právo na odpoveď nemá ani Rusko. "Je zvláštne, že taký zákon prijíma členská krajina Európskej únie," povedal ČTK o návrhu slovenského mediálneho zákona Oleg Panfilov z moskovského Strediska pre žurnalistiku v extrémnych situáciách. O uverejnení odpovede dotknutej strany proti vôli redakcii musia v krajine rozhodovať súdy. Postihovať novinárov možno v Rusku podobne ako aj v iných krajinách podľa trestného zákona, a to napríklad v prípade ohovárania či podnecovania k extrémizmu.
POĽSKO - Žiadny predpis o práve na odpoveď či opravu neexistuje ani v susednom Poľsku. Podľa editorky najväčšieho poľského denníka Gazeta Wyborcza sa reakcie či opravy uverejňujú podľa zváženia vedúcich redakcie. "Ak reakcia či oprava príde do redakcie, zaoberáme sa nimi. Ak je taká potreba, uverejníme ich," povedala ČTK editorka.
