Bratislava 30. marca (TASR) - Pozostatok starých opustených skládok a odkalisiek (tzv. staré environmentálne záťaže) sa v niektorých lokalitách Slovenska prejavuje zvýšenými hodnotami chloridov, kyanidov, ale aj ropných látok či arzénu v prostredí. Tieto pozostatky minulosti predstavujú pre krajinu dlhodobú záťaž aj po skončení prevádzky a pre okolie zdroj možného nebezpečenstva. Vyplýva to zo správy o stave monitorovania geologických faktorov životného prostredia z dielne Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.
Prekročené limity chloridov odborníci zaznamenali v lokalitách Myjava, Nové Mesto nad Váhom a Šulekovo. To ohrozuje aj prekročenie limitov amónnych iónov. Zvýšené hodnoty kyanidov a ropných látok predstavujú potenciálne nebezpečenstvo pre lokality Prakovce, Devínska Nová Ves či Šaľa. Všetky tieto oblasti sa každoročne monitorujú, nakoľko predstavujú riziko v dôsledku možnej kontaminácie pôdy a podzemnej vody.
Ohrozenie životného prostredia predstavujú aj odkaliská, ktoré slúžia na uskladňovanie elektrárenských popolčekov, sedimentov z chemických fabrík, kaly z úpravní rudných baní a iných materiálov. Kritická situácia je v odkalisku Poša pri Nižnom Hrabovci, ktoré vypĺňajú sedimenty z podniku Chemko Strážske. Najproblematickejší je tu vysoký obsah arzénu, ktorý v povrchovej vode odkaliska prekračuje limity viac ako dvestonásobne a vo vode z výpuste je to takmer stonásobne viac.
Alarmujúcim faktom je aj množstvo vypúšťanej vody z odkaliska, keďže sa tak uvoľňuje arzén do prostredia rieky Ondavy, čo môže spôsobiť kontamináciu prírodného prostredia. Dôkazom je vysoký obsah arzénu v riečnych sedimentoch Kyjovského potoka, kde sú hodnoty dvojnásobne prekročené. Súčasne tak vzniká aj nebezpečenstvo uvoľňovania sa arzénu do povrchovej vody.
Podľa odhadov sa na Slovensku nachádza okolo 30 000 potenciálnych zdrojov znečistenia, z ktorých približne 1500 predstavuje závažné nebezpečenstvo pre zdravie človeka a životné prostredie. Riešenie problematiky odstraňovania environmentálnych záťaží má priniesť návrh zákona z dielne MŽP SR. Jeho prijatie bude mať citeľný vplyv na zodpovedné osoby za environmentálne záťaže, nakoľko sa bude na nich vyvíjať tlak, aby sa s nimi vyrovnali. Náklady na prieskum a sanáciu najrizikovejších záťaží do roku 2018 sa odhadujú na približne desať miliárd korún. Polovicu tejto sumy má poskytnúť štát a zvyšok súkromný sektor.
