Slovenské organizácie sa zo Slovenského domu v maďarskej obci Mlynky sťahovať nemusia.
Ako uviedla pre agentúru SITA predsedníčka slovenskej samosprávy Marta Demjénová po stretnutí s prezidentom Maďarskej republiky Lászlóm Sólyomom, ktorý dnes obec navštívil, všetky slovenské organizácie zostávajú v Slovenskom dome.
Musia sa dohodnúť
Majú sa ale dohodnúť na spoločnom užívaní kancelárie aj s ďalšími organizáciami, a teda aj so starostom, ktorý podľa jeho nedávnych vyjadrení sídli v nevhodnej kancelárii. Stretnutie maďarskej samosprávy so slovenskou, na ktorom majú rokovať o využívaní Slovenského domu, bude v utorok o 17:00.
Podľa Demjénovej maďarský prezident navrhol, aby zostalo zachované status quo, teda, aby slovenské organizácie zostali v Slovenskom dome a aby podpísali dohodu o využívaní priestorov domu s predstaviteľmi obce. Sólyom tiež hovoril o tom, že pre Maďarsko je prioritou, aby menšiny boli pozitívne diskriminované, ale v tomto prípade podľa neho nejde o národnostný spor.
Slovenské organizácie sa podľa Demjénovej nechcú miešať do politiky. „Chceme len pracovať pre Slovákov,“ uviedla.
Na kompromis to vraj zatiaľ nevyzerá
Podľa člena slovenskej samosprávy v Mlynkoch Imricha Fuhla to zatiaľ na kompromis nevyzerá . „Máme rokovať o tom, ako vpustiť do kancelárie ďalšie organizácie, aj starostu,“ zdôraznil. Podľa neho maďarský prezident dal v spore za pravdu obom stranám. „Nás nemajú vyhodiť a my máme pochopiť, že oni majú problém s priestormi,“ dodal.
Miestni Slováci tvrdia, že do obce sa v posledných rokoch prisťahovalo viacero maďarských rodín a následne začali vznikať problémy. Podľa nich strojcom napätia nie je starosta József Lendvai, ktorý má slovenské korene, ale jeho zástupca maďarskej národnosti Ondrás Becságh. Mlynky sú obec, v ktorej žije najviac Slovákov v Maďarsku. Podľa miestnych by ich bolo ešte viac, keby pred posledným sčítaním ľudu nestrašili najmä starších, že sa budú otvárať Benešove dekréty a že budú presídlení na Slovensko.
Spor medzi predstaviteľmi slovenskej menšiny miestnou samosprávou úplne nevyriešila ani dnešná návšteva maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma. ČTK to povedal redaktor internetového portálu Slovákov v Maďarsku www.luno.hu Imrich Fuhl. Sólyom síce podľa neho vyzval obidve strany, aby kanceláriu využívali spoločne, Fuhl však pochybuje, že to bude možné. O probléme podľa neho definitívne rozhodnú obecní poslanci.
"Nie sme múdrejší, ako pred návštevou prezidenta," zhrnul Fuhl. Stále totiž podľa neho hrozí, že predstavitelia slovenskej menšiny budú musieť priestory, ktoré doposiaľ užívali, opustiť. Príčinou konfliktu je podľa Fuhla jedna kancelária v spoločnej budove obecného úradu a Slovenského domu. Tú doteraz využívalo výlučne päť slovenských organizácií, dodal.
Sólyom: Nejde o národnostný konflikt
Maďarský prezident pred novinármi povedal, že situácia sa vyhrotila v rámci najmenej 15 rokov trvajúcich osobných a politických rozporov a nejde o národnostný konflikt.
Ako zdôraznil, Slovákom v Mlynkoch nebolo nijakým spôsobom z právneho hľadiska ublížené.
"Ak sa na to pozeráme z právneho hľadiska, všetko je v poriadku, majú ponúknuté miesto kancelárie, ktoré je lepšie ako doterajšie, majú v rámci obce svoj rozpočet, ale vieme, že nestačí len dodržať zákon. Existujú aj pocity a v prípade národnostných menšín treba byť v oblasti citov veľmi pozorný," poznamenal Sólyom.
Vyjadril súhlas s tým, že Slovákom sa nepáči, že musia opustiť miesto, ktoré považujú za svoje. Nebolo to podľa jeho slov šťastné rozhodnutie, ale na druhej strane vyjadril pochopenie pre postoj obecnej samosprávy, ktorá má nedostatok priestorov.
"Domnievam sa, že tento spor budú vedieť vyriešiť, pretože obe strany sú otvorené utorňajšiemu rokovaniu. Odchádzam s dobrým pocitom, že záležitosť, ktorá bola neopodstatnene nafúknutá, bude vyriešená," uviedol Sólyom.
Prezident dodal, že by bol rád, keby aj na Slovensku mali Maďari v obciach a mestách samosprávy, keby aj tam fungovali regionálne samosprávy Maďarov, celoštátna maďarská samospráva, a keby tamojší Maďari dostali od jeho slovenského kolegu takúto pomoc - nie v prípade právnych, ale morálnych príkorí.
Slovenčinu z televízora nepočuť
Ako povedala Demjénová, Slovákom v Mlynkoch by pomohlo, keby sa ich deti mohli častejšie stretávať so svojimi rovesníkmi zo Slovenska. Chýba im tiež vysielanie slovenských televízií v káblovom rozvode miestneho prevádzkovateľa.
„Boli by sme radi, keby k nám v nedeľu mohol prísť odslúžiť omšu slovenský kňaz v slovenčine,“ uviedla Demjénová.
Ich farár hovorí po maďarsky a oni mu odpovedajú po slovensky. V obci už pomaly prestáva byť zvykom, že v rodinách sa rozpráva po slovensky. Deti sa v škole učia slovenčinu len ako cudzí jazyk. Tridsiatnici síce po slovensky rozumejú, ale nerozprávajú. Po slovensky hovorí najmä staršia generácia.
