Návrhy ministerstva spravodlivosti na zmeny trestných kódexov by mala vláda posúdiť v priebehu budúceho mesiaca. Novinárom to dnes povedala štátna tajomníčka ministerstva Anna Vitteková.
Novely počítajú s pomerne rozsiahlymi úpravami trestných noriem, ktoré v roku 2005 presadila bývalá vláda Mikuláša Dzurindu. Jedným z najdiskutovanejších návrhov je napríklad možnosť sankcionovať za trestné činy aj firmy.
Trestané by mali byť aj firmy
Ak návrhy odobrí vláda a následne aj parlament, zmeny by mali začať platiť od nového roka. Koalícia by mala podľa Vittekovej zmeny bez väčších problémov podporiť. "Je otázne, ako sa postavia snáď jednotliví poslanci v parlamente k zodpovednosti právnických osôb. To považujem za také najproblematickejšie ustanovenie," dodala štátna tajomníčka.
Zavedenie postihov pre samotné firmy za trestné činy vyplýva Slovensku z medzinárodných záväzkov, pripomenuli dnes predstavitelia ministerstva. Ak návrh novely Trestného zákona bude schválený, súdy budú môcť v budúcnosti nariadiť zhabať firme majetok alebo peniaze, ak sa prostredníctvom nej napríklad prali špinavé peniaze. K takémuto kroku sa bude môcť pristúpiť aj vtedy, ak polícia neodhalí konkrétnych páchateľov.
Trikrát a dosť nie pre malé lúpeže
Na malé alebo tzv. korunové lúpeže sa už zrejme nebude vzťahovať zásada trikrát a dosť, ktorá väčšinou znamená udelenie doživotného trestu alebo 25 rokov odňatia slobody, pretože takáto sadzba je k tomuto trestnému činu neadekvátna. Na dnešnej tlačovej konferencii to na margo pripravovanej novely Trestného zákona a Trestného poriadku vyhlásil predseda rekodifikačnej komisie Štefan Minárik.
"Prvý dôvod je v tom, že dolná hranica pri tomto čine sú tri roky a možno ho odložiť podmienečne. Druhým dôvodom je, že za lúpež je považovaný každý čin, pri ktorom sa niekto násilím alebo hrozbou násilia zmocní cudzej veci, a do toho zapadajú aj korunové lúpeže," podotkol Minárik a uviedol, že predmetom takejto malej lúpeže môže byť napríklad pár cigariet.
Ministerstvo tiež počíta s úpravami zásad pri vymeriavaní trestov na súdoch, ktoré by v niektorých prípadoch umožňovali ukladať nižšie tresty ako v súčasnosti.
Ministerstvu sa nepáčia agenti-provokatéri
Rozsiahle zmeny sa chystajú v Trestnom poriadku. Malo by z neho napríklad vypadnúť ustanovenie, ktoré policajným agentom umožňuje pri podozrení z korupcie navádzať verejných činiteľov k prijímaniu úplatku. Išlo by teda o zrušenie funkcie takzvaného agenta provokatéra.
Podľa Minárika je pre ministerstvo inštitút agenta-provokatéra neprijateľný. "Je to štátom platený príslušník, ktorý navádza na spáchanie trestného činu, a to nie je zlučiteľné s právnym štátom," vysvetlil s tým, že takýto inštitút dáva priestor na zneužívanie.
Zmeny by sa mali dotknúť aj novinky zákona z roku 2005, vďaka ktorej sa môže obžalovaný dohodnúť s prokurátorom na treste bez toho, aby sa konalo pred súdom riadne pojednávanie. Minister spravodlivosti by mal po novom právo podať voči takejto dohode dovolanie na Najvyšší súd, ak by sa mu trest zdal napríklad prinízky.
