Bratislava 3. apríla (TASR) - Jednou z priorít plnenia Národného programu oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) v tomto roku je jej zvýšenie tak, aby sa priblížila k hodnotám stanoveným záväzkami Európskej únie a OSN. V tomto roku je na bilaterálne rozvojové projekty vyčlenených okolo 166 miliónov korún (5,112.726 eur).
Do celkového objemu ODA sa započítavajú napríklad aj príspevky do medzinárodných organizácií a fondov, čo predstavuje multilaterálnu ODA. Najdôležitejším ukazovateľom aktivity darcu je ale bilaterálna rozvojová pomoc. Tá, ako sa uvádza v programe ODA na rok 2008 schválenom vládou, je priamym nástrojom zahraničnej politiky, využíva slovenské know-how a skúsenosti a zviditeľňuje Slovensko v zahraničí.
"Pokiaľ celkový objem ODA SR každoročne rástol, objem bilaterálnej zložky realizovanej cez projekty slovenských subjektov sa počas rokov 2003 až 2006 nemenil a tvoril 160 miliónov Sk (4,927.929 eur)," podčiarklo ministerstvo zahraničných vecí.
Záväzok poskytovať rozvojovú pomoc vyplýva pre Slovensko z členstva v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a EÚ. Podľa záväzných odporúčaní EÚ by mala v roku 2010 dosiahnuť 0,17 percenta z HDP, podľa odhadov zhruba 3,2 miliardy korún (98,558.580 eur) a 0,33 percenta HDP 7,8 miliardy Sk (240,236.540 eur) v roku 2015. "V tomto roku sa Slovensko nielenže nepriblíži k plneniu medzinárodných záväzkov, ale dosiahne nižší podiel oficiálnej rozvojovej pomoci na HDP v dôsledku mierneho zníženia finančných prostriedkov vyčlenených na bilaterálne projekty ODA a rýchleho rastu HDP," pripomína MZV. Stagnácia objemu týchto prostriedkov je kriticky vnímaná nielen zo strany EÚ a OECD, ale aj zo strany mimovládneho sektora a iných subjektov na národnej i medzinárodnej úrovni.
Programovými krajinami ODA SR zostávajú aj tento rok Srbsko a Čierna Hora, finančné prostriedky sú ďalej primárne určené na projekty pre Bosnu a Hercegovinu, Ukrajinu, Bielorusko, Afganistan, Kazachstan a Keňu. Menšia časť slovenskej rozvojovej pomoci pôjde na projekty v Albánsku, Kirgizsku, Macedónsku, Mongolsku, Mozambiku, Sudáne, Tadžikistane a Uzbekistane.
K prioritným sektorom patrí budovanie demokratických inštitúcií a trhového prostredia, infraštruktúra, ochrana životného prostredia, pôdohospodárstvo či potravinová bezpečnosť a využívanie nerastných surovín.
