Bratislava 5. apríla (ČTK) -
ČTK to potvrdili oslovení starostovia a predstavitelia regionálnych združení miest a obcí. Výnimkou sú zväčša dediny v tesnej blízkosti miest či sídla, v ktorých žije rómska menšina.
Štatistiky však výrazný odliv ľudí z vidieka nezaznamenali, väčšina ľudí si totiž po odchode z obce oficiálne bydlisko nezmenila.
"Ľudia odchádzajú za prácou von (do zahraničia). My síce ešte máme prírastok obyvateľstva, ale celkovo v regióne ľudí ubúda," zhrnul starosta východoslovenskej obce Dlhé Klčovo a predstaviteľ združenia obcí vo vranovskom regióne Andrej Kulik.
Rómske osady sú výnimkou
"Rodí sa málo detí. Pred rokom sme mali dve narodenia a desať úmrtí," dodal starosta obce Ptičie neďaleko Humenného Marián Čorný. Výnimkou sú podľa Kulika oblasti, kde sídli rómske obyvateľstvo, pretože tam zaznamenávajú naopak prírastky obyvateľov.
Nepriaznivá demografia zasiahla aj ďalšie obce východného, ale aj stredného Slovenska. "Mladí ostávajú žiť tam, kde študovali a späť sa už nevracajú," priblížil trend posledných rokov starosta Mokrej Lúky v Revúckom okrese Július Laššan.
"Všeobecne demografický vývoj je zlý. Ľudia cestujú za robotou, nájdu si tam aj bývanie a už sú pre obec stratení," povedal starosta Litavy neďaleko Krupiny Štefan Matejkin. Už v minulosti sa sťažovali na pokles počtu obyvateľov aj obce na Horehroní.
Byty a pracovné príležitosti pomáhajú
Napriek všeobecnému odlivu ľudí sa však časť obcí teší naopak pribúdaniu obyvateľov. "Vlani sme sa prvýkrát dostali cez hranicu 800 osôb," poznamenal starosta Zábiedova na Hornej Orave Ján Banovčan. Výraznejšiemu úbytku podľa neho nečelia ani susedné obce.
Prírastkom v počte ľudí sa tešia aj Malé Zlievce v regióne Veľkého Krtíša. "Keď som nastupoval, žilo tu 238 obyvateľov v súčasnosti je to ich 286," pochválil sa starosta Jozef Filkus. Dôvodom pozitívneho vývoja sú podľa obidvoch starostov napríklad byty, ktoré obec ponúkla, a pracovné príležitosti v okolí.
Obyvatelia pribúdajú aj v dedinách pri väčších centrách, ako sú Bratislava, Košice, no odchod časti ľudí na blízky vidiek potvrdil aj Zvolen. "Zaznamenali sme v posledných rokoch tendenciu vysťahovalectva z väčších miest," povedala Danuša Jurčová z Výskumného demografického centra.
Zároveň potvrdila, že napriek odhadovanému odchodu asi 200.000 obyvateľov do zahraničia sa úbytok v štatistikách neodzrkadlil.
Východniari na Západe
Štatistiky však zaznamenali odchod ľudí z východu na západ krajiny. V roku 2006 dosiahol najväčšie zisky z vnútornej migrácie, asi 2000 obyvateľov, Bratislavský kraj. Po ňom nasledoval Trnavský a Nitriansky kraj. Naopak najväčšie straty boli v Prešovskom a Košickom kraji, uviedlo vo svojej štúdii demografické centrum.
Demografovia sa zároveň zhodli na tom, že v najbližších desaťročiach sa Slovensko, podobne ako ďalšie európske krajiny, nevyhne výraznému úbytku obyvateľstva. Do roku 2024 by sa síce mal zvýšiť počet obyvateľov zo súčasných približne 5,4 milióna na 5,52 milióna.
Potom však nastane úbytok a v roku 2050 by malo žiť na Slovensku asi 4,7 milióna ľudí. Jurčová nevedela odhadnúť, v ktorých oblastiach krajiny sa úbytok prejaví v najväčšej miere.
Na budúcnosť svojich obcí mali rôzne názory aj oslovení starostovia. "Ostáva nám len veriť, že sa to zlepší," poznamenal Jozef Hrinkanič z prihraničnej obce Koňuš v okrese Sobrance. "Nevyzerá to vôbec ružovo," posťažoval sa starosta Tašule v zemplínskom regióne.
Menšie obce, prípadne sídla v odľahlejších oblastiach budú mať pritom sťažený aj prístup k fondom Európskej únie. Ministerstvo výstavby totiž asi 1500 spomedzi takmer 2900 slovenských miest a obcí nezaradilo do takzvaných pólov rastu. Toto opatrenie by malo zabezpečiť, aby sa peniaze dostali predovšetkým do najvýznamnejších sídiel.
