Bratislava 6. apríla (TASR) - Zákony nemôžu vyzerať tak, ako si ich predstavuje opozícia. V dnešnej diskusnej relácie STV O 5 minút 12 to uviedol predseda Zahraničného výboru Národnej rady SR Boris Zala (Smer-SD) v súvislosti tlačovým zákonom a Lisabonskou zmluvou.
"Je to skutočne nezmysel. To by v takom prípade vládla opozícia a my by sme podvádzali svojich vlastných voličov a likvidovali by sme naše ústavné povinnosti," zdôraznil Zala.
Predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislav Janiš v relácii konštatoval, že chcú zabrániť práve paragrafu osem, ktorý poskytuje právo na odpoveď i v prípade pravdivej informácie.
"My navrhujeme v našom pozmeňovacom návrhu, že ak médiá uverejnia nepravdivé, neúplné, nepresné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia, má dotyčná osoba právo na odpoveď a vydavateľ je povinný ju uverejniť," vysvetlil Janiš.
Právo na odpoveď v prípade pravdivej informácie je podľa Zalu bežný inštitút, ktorý nerozhoduje o tom, čo je pravdivé alebo nepravdivé. Otvára sa ním priestor pre človeka, ktorý, ak sa cíti poškodený, má právo požiadať o opravu alebo vyjadrenie svojho názoru.
Zala dodal, že 98 percent tlačového zákona je v poriadku a nikto voči nemu nič nenamieta. Celý problém však spočíva v tom, že SDKÚ-DS sa na tlačový zákon pokúša naviazať schválenie Lisabonskej zmluvy: "A vydiera vládnu koalíciu, aby sa splnili jej predstavy o tomto zákone."
Belousová dúfa, že opozícia prestane vydierať
Tlačový zákon nijako nesúvisí s Európskou ústavnou zmluvou, zo strany opozície ide len o test vyskúšať si taktiku vydierania. V dnešnej politickej diskusii O 5 minút 12 na STV to uviedla podpredsedníčka NR SR Anna Belousová (SNS).
"Dúfam, že nakoniec zvíťazí zdravý rozum. Opozícia si uvedomí zodpovednosť za Slovensko a bude hlasovať o ústavnej zmluve a prestane s politikou nejakého opozičného vydierania," skonštatovala na margo schvaľovania tlačového zákona Belousová.
Naopak, podľa podpredsedu KDH Martina Fronca je tlačový zákon "náhubkovým zákonom", ktorý má snahu umlčať médiá. Sloboda tlače je podľa jeho slov dôležitá a je vážne spojená s Lisabonskou zmluvou. "Dôležité je dohodnúť sa na tom, aby takto formulované právo na odpoveď zo zákona vypadlo," skonštatoval Fronc a oponoval tým, že právo na opravu v zákone je zakotvené a občania môžu postupovať cestou súdov. Zopakoval stanovisko, že schválenie Lisabonskej zmluvy je podmienené tlačovým zákonom.
V prípade situácie slovenskej menšiny v maďarskej obci Mlynky je podľa Belousovej nezmyslom hovoriť, že ide o spor na úrovni samosprávy. "Ide o porušovanie medzinárodnej zmluvy, ktorú má podpísané Slovensko s Maďarskom. Nazýva sa Zmluva o dobrom priateľstve a spolupráci," uviedla Belousová a dodala, že zmluva rieši aj nakladanie s menšinami. Za dodržiavanie práv národnostných menšín je tak podľa jej slov zodpovedná maďarská vláda.
"Z vládnej pozície treba tlačiť na dodržiavanie medzinárodného práva, aby aj v rámci zmluvy, ktorú sme s Maďarskom podpísali, bolo toto uznesenie zrušené," vyjadrila sa Belousová.
Za vážnu označil celú situáciu aj Martin Fronc. "Chceme sa angažovať v prospech Slovákov žijúcich v Maďarsku. V tomto smere máme aj priestor, ak nedôjde k riešeniu tejto veci, využijeme ho," zdôraznil. Na druhej strane však vidí vážnejšie veci ako nárast počtu členov maďarských gárd.
V prípade schvaľovania školského zákona bude podľa Belousovej aj druhé čítanie zákona v poriadku. "Sme pripravení rokovať o rozumných pripomienkach a zakomponovať ich," uviedla. Zákon podľa nej reaguje na zmeny ekonomiky či úrovne poznania. "Sme radi, že bol zákon prijatý," skonštatovala Belousová.
Naopak, podľa Fronca zabetónuje súčasný stav jednotnú školu. Obmedzuje napríklad súkromné školy, či prihlasovanie detí na elitné vzdelávacie inštitúcie. Fronc tiež naznačil, že niektoré školy sa boja dať najavo svoje pripomienky, pretože sa obávajú, že nedostanú dotácie z eurofondov.
TASR
