BRATISLAVA. Ratifikácia Lisabonskej zmluvy je pre EÚ a Slovensko viac ako dôležitá a jej neprijatie by bol gól do vlastnej brány. Na pôde Ekonomickej univerzity v Bratislave to dnes zdôraznil prezident SR Ivan Gašparovič na diskusnom fóre pod názvom Lisabonská zmluva - zmluva pre Európu 21. storočia.
Prezident si podľa vlastných slov nevie predstaviť, že Slovensko by Lisabonskú zmluvu neratifikovalo a vyjadril poľutovanie, že na Slovensku je rozhodovanie o tejto zmluve predmetom sporov, ktoré s touto zmluvou nesúvisia. Prezident pokladá za neprípustné, aby bol schvaľovací proces zákona (v tomto prípade tlačového zákona) v parlamente podmienený niečím nesúvisiacim. "Je to politická hra, do ktorej už sa dá len ťažko vstupovať," odpovedal na otázku, či sa on sám snaží pomôcť pri riešení tejto situácie.
Prijatie tlačového zákona v parlamente podľa prezidenta ešte neznamená, že tento tlačový zákon aj nadobudne účinnosť, keďže existuje niekoľko opravných mechanizmov. "Som presvedčený, že tí, ktorí o tom budú potom rozhodovať, nebudú rozhodovať zo straníckeho, ale z vecného a odborného pohľadu," povedal. Slovenská opozícia je ochotná hlasovať za Lisabonskú zmluvu až vtedy, keď koalícia schváli pre ňu prijateľný návrh nového tlačového zákona.
Prezident pripomenul neukončenú ratifikáciu ústavnej zmluvy EÚ, ktorú v referendách odmietli v roku 2004 francúzski a holandskí občania. Neprijatie ústavnej zmluvy podľa neho naštrbilo dôveryhodnosť únie. "Nálada bola rozpačitá a vyhliadky nejasné. Som tak trochu smutný, že ešte aj dnes sú nejasné vo vzťahu k Lisabonskej zmluve," povedal. Prezident Gašparovič vyjadril presvedčenie, že Lisabonská zmluva neohrozuje národné záujmy jednotlivých členských štátov. Naopak, ratifikácia Lisabonskej zmluvy je podľa prezidenta v národnom záujme Slovenska. "SR potrebuje EÚ, ktorá je funkčná, dynamická a zároveň solidárna a prístupná občanom," povedal.
Lisabonská zmluva, ktorej cieľom je reforma inštitúcií EÚ, je podľa Gašparoviča nevyhnutná na budúce fungovanie únie a lepšie napĺňanie stanovených cieľov. Je tiež nevyhnutná na plnohodnotné zapojenie nových členských štátov do rozhodovacích mechanizmov EÚ. Lisabonská zmluva je výsledkom kompromisu, preto je prirodzené, že niektoré jej časti sú hodnotené kriticky a má aj problémové miesta, ktoré však dávajú priestor na eventuálne zmeny, konštatoval Gašparovič.
Diskusné fórum o Lisabonskej zmluve spoločne zorganizovali zastúpenia Európskej komisie a Európskeho parlamentu na Slovensku a Ekonomická univerzita. Okrem prezidenta Gašparoviča na ňom vystúpil vicepremiér Dušan Čaplovič, eurokomisár Ján Figeľ a europoslankyne Irena Belohorská (ĽS-HZDS) a Anna Záborská (KDH).
