Právo na odpoveď sa musí obmedziť, inak ho budú využívať najmä politici a kriminálnici, myslí si poslanec Národnej rady SR za KDH Daniel Lipšic.
K návrhu tlačového zákona predložil pozmeňujúci návrh, aby na zverejnené články nemohli písať odpovede verejní funkcionári, orgány verejnej moci alebo trestne stíhaní.
Ministrovi kultúry Markovi Maďaričovi vyčítal, že právo na odpoveď obhajuje najmä tým, že je pre obyčajných ľudí. „Zabezpečí sa tak, aby sa právo na odpoveď týkalo naozaj len občanov, nie politikov, štátnych orgánov a kriminálnikov,“ argumentoval dnes počas rozpravy v parlamente k návrhu Lipšic. Podľa neho 95 % odpovedí však napíšu politici a páchatelia zločinov. KDH je proti návrhu a nepodporí ho.
Maďarič a Lipšic sa pochytili
Maďarič chce obmedziť diskusiu k novému tlačovému zákonu. Podľa neho dokazovať to bude Maďaričovo vystúpenie, ktorý prehovorí po uzavretí parlamentnej rozpravy k návrhu, aby naňho nemohli reagovať poslanci. „Vy nechcete diskusiu, vy chcete mať posledné slovo, preto chcete mať právo na odpoveď,“ uviedol Lipšic. Podľa neho noviny nemôžu byť jednostranné, lebo ich je veľa a pluralitu zabezpečujú ako celok.
Opozičný politik Lipšic sa mýli a vyvyšuje sa, tvrdí Maďarič. Odmieta, že by chcel obmedziť diskusiu. Podľa neho právo na odpoveď má zabezpečiť, aby sa v novinách neobjavovala len jedna verzia o danej veci. „Denníky píšu ako cez kopirák,“ upozornil minister. Myslí si, že podstata plurality názorov spočíva v tom, aby bola vypočutá aj druhá strana a tej chce zaručiť právo na odpoveď.
Poslanec Rafaj vymyslel vtip
Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj sa domnieva, že samotný denník musí byť zárukou plurality, čitatelia by nemali v novinách nachádzať len jeden názor. Podľa neho Lipšicov odkaz pre čitateľov, ktorí chcú čítať viacero názorov, znie - „Choďte na Lampáreň alebo si založte vlastné noviny, ak máte vlastný názor“.
Rafaj povedal, že Lipšic by chcel tlačový zákon s dvoma paragrafmi. „Prvý paragraf by bol - Médiá a Lipšic majú pravdu. Druhý paragraf - v prípade, že to tak nie je, platí paragraf jeden,“ dodal Rafaj.
Povedali v utorok o tlačovom zákone:
Galbavý: Zákonom sa nedá odstrániť neobjektivita a hlúposť
Biró: Odpoveď by mala byť na rovnakom mieste ako pôvodný článok
Slovenské denníky podľa Maďariča klamú
Vydavatelia tlače klamú, zavádzajú a predstierajú obavy o slobodu prejavu, a pritom im ide len o ochranu svojich záujmov a privilégií.
S takýmto obvinením dnes prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý v parlamente obhajuje svoj návrh nového tlačového zákona.
Slovenské denníky kritizoval za titulné strany z 27. marca, na ktorých na protest zverejnili sedem hriechov tlačového zákona. Podľa šéfa rezortu návrh sa nedopúšťa žiadnych hriechov, ale sú to práve slovenské denníky, ktoré zhrešili, a spôsobom, akým informovali o návrhu, sa sami usvedčili.
Hriech tlače - klamať
„Zverejnenie údajných siedmich hriechov tlačového zákona je pre mňa dôkazom kardinálneho a pretrvávajúceho hriechu našej tlače - klamať alebo nehovoriť celú pravdu a zavádzať,“ povedal dnes Maďarič.
Noviny sa bránia novému zákonu, pretože by nemohli čitateľom ponúkať nepresné, polopravdivé a lživé informácie, ktoré nikto neopravuje. „Noviny nechcú stratiť monopol na predkladanie len svojej verzie skutočnosti a presadzovanie svojich záujmov, či už ideologických, politických alebo ekonomických. Tento svoj skupinový záujem maskujú obavami o slobodu prejavu,“ vyhlásil minister.
Informovanie o tlačovom zákone dokázalo, že vydavatelia tlače si stotožňujú slobodu tlače s manipuláciou. Podľa Maďariča slovenské denníky ponúkli dokonalé príklady zavádzania a bránili tomu, aby sa ľudia dostali k faktom. Tvrdí, že vydavatelia nepravdivo hovoria, že právo na odpoveď možno využiť aj v prípade, že noviny zverejnili pravdivé informácie.
So zneužívaním zákona nesúhlasí
Maďarič povedal, že v zákone sa nič nehovorí o pravdivej informácii, ale o tom, že právo možno využiť na opravu skutkových tvrdení, čo považuje za bežný princíp aj v ostatných krajinách. Za klamstvo označil tvrdenia vydavateľov, že nemôžu odmietnuť odpoveď, inak im hrozí peňažná sankcia.
Nesúhlasí ani s tým, že ak úrady a verejné orgány budú mať právo na odpoveď, môže byť zneužívané. Maďarič uviedol, že takáto úprava má predchádzať súdnym žalobám a rovnaká úprava platí napríklad na Ukrajine, v Nemecku či Portugalsku.
Podľa Maďariča návrh sa stal „bičom, kyjakom a palicou“ na slovenskú vládu. Postoj vydavateľov k novému návrhu prirovnal ku komunistickému režimu. „Za takú kampaň a propagandu voči návrhu tlačového zákona by sa nemusel hanbiť ani bývalý režim,“ dodal Maďarič.
Po tlačovom zákone príde na rad Lisabon
Poslanci dnes začali rokovať o návrhu tlačového zákona v druhom čítaní, v rámci ktorého môžu podávať pozmeňujúce návrhy. Opozícia chce, aby koalícia urobila ústupky v návrhu, inak nepodporí Lisabonskú zmluvu. Podľa medializovaných informácií ĽS-HZDS chce ešte pritlačiť na koaličných partnerov a upraviť právo na odpoveď tak, že by sa týkalo len nepravdivých informácií.
Návrh kritizujú okrem opozície aj profesijné organizácie a medzinárodné inštitúcie, hlavne Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Predseda parlamentu Pavol Paška minulý týždeň povedal, že hneď po odhlasovaní tlačového zákona, dá hlasovať o Lisabonskej zmluve.
Jej podpora je naďalej otázna. Ak koalícia neustúpi v prípade tlačového zákona, bude jej chýbať päť hlasov pre ratifikáciu zmluvy. Koaličné strany majú v parlamente 85 hlasov, na schválenie zmluvy potrebujú minimálne 90 hlasov.
Autor: r
Beata
Balogová
