Smer-SD a vládna koalícia by mali odpovedať, prečo chcú presadiť právo na odpoveď aj vtedy, ak noviny uverejnia pravdivé informácie.
Počas rozpravy k novému tlačovému zákonu to povedal predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, podľa ktorého sa minister kultúry Marek Maďarič vyhýba odpovedi a radšej útočí na vydavateľov tlače, novinárov a občanov.
Politikom by právo na odpoveď nedal
Šéf opozičnej SDKÚ-DS tvrdí, že politici by nemali mať právo na odpoveď, pretože novinári dávajú priestor vo svojich článkoch aj dotknutej osobe. Je za to, aby prešiel pozmeňujúci návrh Daniela Lipšica z KDH, aby takéto právo nemali verejní funkcionári, teda aj politici, orgány verejnej moci a trestne stíhaní.
Dzurinda priznal, že si nepamätá, kedy by ho novinári neoslovili, aby sa vyjadril, ak písali o ňom. Odpovedať na pravdivé informácie považuje za neprijateľné. Podľa neho nie je možné hlasovať za tlačový zákon, ktorý porušuje demokratické zásady, obmedzuje slobodu tlače a zasahuje do práv občanov.
Maďarič pripomenul problémy SDKÚ
Ak by nový tlačový zákon bol bez práva na odpoveď, znamenalo by to, že niekoho umlčíme, myslí si predkladateľ zákona a minister kultúry Maďarič. V pléne dnes odmietol kritiku predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu. Maďarič uviedol, že právo na odpoveď musí byť, poslúži hlavne obyčajným ľuďom, ktorí ocenia, že sa z novín dočítajú rôzne názory, ktoré nájdu práve v zverejnených odpovediach. „Nedať právo na odpoveď niekomu, pán poslanec Dzurinda a páni z opozície, znamená umlčať a vám sa možno podarí umlčať vašich ľudí v strane, ale Slovensko sa vám nepodarí umlčať,“ povedal Maďarič.
Minister kultúry pripomenul šéfovi SDKÚ-DS výroky vylúčeného člena SDKÚ-DS Branislava Zahradníka, podľa ktorého SDKÚ-DS chystá previerky, v rámci ktorých sa rozhodne, kto sú správni členovia strany. „Aktívni a starí komunisti v Smere budú závidieť previerky v SDKÚ,“ podotkol Maďarič.
Rokovali aj o ankete SME
V parlamente sa stala sporom aj anketa, ktorú v pondelok zverejnil denník Sme. Oslovil niekoľko známych ľudí, aby povedali, či sú za právo na odpoveď aj v prípade pravdivej informácie. Dzurinda povedal, že Maďarič zaútočil na respondentov z ankety a vyhrážal sa im. Šéf rezortu kultúry to rázne odmietol a Dzurindove slová označil za podpásový úder.
Poslanec za Smer-SD Ján Podmanický si myslí, že Dzurinda nemôže kritizovať Smer, že robí brutálnu politiku a chce umlčať názorových oponentov, keďže on samotný „zvalcoval svojich názorových oponentov“ vo vlastnej strane SDKÚ-DS. „Že vám jazyk nezdrevenie alebo neodpadne,“ povedal Dzurindovi Podmanický. Podotkol, že bolo to práve za Dzurindovej vlády, keď sa odpočúval mienkotvorný denník Sme a kukláči vpadli do sídla predsedu vtedajšej opozičnej strany ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara.
Lipšicov návrh na obmedzenie práva na odpoveď je protiústavný, domnieva sa poslanec za ĽS-HZDS Jozef Halecký. Podľa neho nemožno určiť okruh ľudí, ktorí nebudú môcť využiť právo na odpoveď. „To je predsa jasne protiústavné aj pre žiaka základnej školy,“ dodal Halecký. Dušan Jarjabek zo Smeru-SD podotkol, že právo na odpoveď sa zavádza aj preto, aby bolo menej škandálov, kde sa bude postihnutý pozerať, ako sa o ňom píšu nepravdy a nemôže nič robiť.
Smer robí podľa Dzurindu brutálnu politiku
Smer-SD sa rozhodol robiť robustnú politiku, ktorá je však odsúdená na neúspech. Podľa Dzurindu Ficova vláda hľadá nepriateľov, ide proti súkromnému kapitálu, zahraničným investorom, dôchodkovým správcovským spoločnostiam, zdravotným poisťovniam, za nepriateľov považuje aj opozíciu, médiá, politológov, sociológov a najnovšie aj občanov. Podľa Dzurindu brutálna politika Smeru-SD sa vyznačuje tým, že chcú vyvolať nedôveru v slovenskú tlač, politicky si podmaniť verejnoprávne médiá, permanentne útočiť na kritikov a zastrašovať opozíciu. „Treba odmietnuť pokus o brutálnu politiku Smeru,“ vyzval Dzurinda. Pripomenul, že v rokoch 1994 - 1998 sme už zažili brutálnu politiku a dodnes z nej máme traumy. Lepšou cestou je podľa neho politika zhody a hľadania kompromisov, ktorá vydrží dlhšie.
Dzurinda apeloval na koalíciu, že sa zahráva s osudom Lisabonskej zmluvy. Koalícia plánuje dať hlasovať za zmluvu po odhlasovaní tlačového zákona. Opozícia nechce podporiť zmluvu, ak koaličné strany dostatočne neupravia tlačový zákon. Na schválenie Lisabonskej zmluvy treba minimálne 90 hlasov, koalícia má 85 hlasov. Podľa Dzurindu koalícia pretláča Lisabonskú zmluvu bez jediného rokovania silou a násilím. Ak koalícia dá hlasovať o Lisabonskej zmluve bez toho, aby mala istú jej podporu, považuje to za výsmech tak dôležitému dokumentu. „Na takejto fraške sa žiaden slušný politik nezúčastní,“ upozornil Dzurinda.
