BRATISLAVA. Vládna koalícia dnes v parlamente presadila sporný tlačový zákon bez návrhov opozície a médií. Poslanci v zákone nechali aj najviac kritizovanú pasáž v práve na odpoveď, podľa ktorej budú noviny povinné zverejňovať reakcie tiež na pravdivé informácie. Opozícia pritom vyžadovala zmeny v predlohe tlačového zákona, čo si dávala ako podmienku pre podporu lisabonskej zmluvy EÚ.
Právna norma nahradí viacnásobne novelizovanú úpravu z roku 1966. Zo 143 prítomných zákonodarcov ho podporilo 81 poslancov koalície a nezávislý Tibor Mikuš. Prítomných 62 opozičných zákonodarcov sa vyslovilo proti.
Dokument o reformách v Európskej únii, ktorý musia schváliť všetky členské krajiny, príde na program hlasovania možno vo štvrtok. Koalícia potrebuje pre jeho schválenie aspoň päť opozičných hlasov. V posledných dňoch sa objavili špekulácie, že za zmluvu nakoniec zahlasujú aj poslanci Strany maďarskej koalície (SMK). Pred hlasovaním o zmluve by sa mali strany radiť na poslaneckom grémiu, ktoré je zvolané na štvrtok dopoludnia.
"Zákon bude presne taký zlý, ako sme o ňom hovorili," reagoval na schválené znenie normy šéf Združenia vydavateľov periodickej tlače Miloš Nemeček. Právo na odpoveď podľa neho skomplikuje novinárom prácu a poškodí záujmy občanov.
Predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka povedala, že sa pokúsi zvrátiť prijatie zákona u prezidenta. "Keď nemôžu byť spokojní novinári, tak asi nemôžu byť spokojní ani občania. Nepríjemné je, že sa to silno spolitizovalo," povedala.
Spor o tlačový zákon prehĺbil napäté vzťahy medzi médiami a vládou premiéra Roberta Fica, ktorý od svojho nástupu v roku 2006 kritizuje novinárov za údajnú zaujatosť voči koalícii a obhajovanie záujmov súkromných finančných spoločností. Vydavatelia nedávno protestovali proti zákonu na prvých stranách novín.
O Lisabone nebude hlasovať SDKÚ a KDH, SMK sa ešte rozhodne Opozičné politické strany nie sú spokojné s dnes schváleným znením tlačového zákona, a preto sa na hlasovaní o Lisabonskej zmluve poslanci SDKÚ-DS ani KDH na prebiehajúcej schôdzi parlamentu nezúčastnia. Po schválení tlačového zákona to potvrdili lídri strán Mikuláš Dzurinda a Pavol Hrušovský. SMK o svojom postoji k reformnej zmluve rozhodne vo štvrtok na poslaneckom klube.
"Naše podmienky splnené neboli, a preto si myslím, je našou povinnosťou hlasovanie o Lisabonskej zmluve na tejto schôdzi odmietnuť," vysvetlil Dzurinda svoje stanovisko novinárom. Dodal, že podobný postup očakáva aj od SMK, "najmä po tom, čo koalícia odmietla všetky pozmeňujúce návrhy poslanakyne Ágnes Biró".
Predseda SDKÚ-DS označil tlačový zákon za hanebný, obmedzujúci slobodu slova, umenšujúci demokraciu na Slovensku a jedným z programových cieľov strany bude čo najskôr ho zmeniť. Experti v strane budú tiež hľadať právny priestor pre podanie na Ústavný súd. Politiku Roberta Fica v premiérskom kresle prirovnal "k robustnému typu politiky" Vladimíra Mečiara.
Predseda SMK Pál Csáky zdôraznil, že 20 poslancov strany bude postupovať v otázke reformnej zmluvy jednotne. O tom, či poslanci budú prítomní na hlasovaní, rozhodnú vo štvrtok na poslaneckom klube SMK. So schváleným textom tlačového zákona SMK nesúhlasí a súboj o jeho podobu nepovažuje za skončený. Zvažuje jeho novelizáciu, respektíve podanie na Ústavný súd. Opozícia by sa podľa neho nemala nechať vmanévrovať do situácie, že súboj o tlačový zákon prehrala. "V niektorých otázkach došlo k zlepšeniu zákona," povedal. Ďalší postup bude SMK komunikovať s opozičnými partnermi. "Túto tému budeme živiť ďalej," zakončil Csáky.
Paška: Nikto z opozície mu nesľúbil podporu pre Lisabonskú zmluvu Prijali sme tlačový zákon s pomerne rozsiahlymi zmenami, opozícia nemá dôvod na obštrukcie pri hlasovaní o Lisabonskej zmluve, tvrdí šéf parlamentu Pavol Paška. Na štvrtok zvolal poslanecké grémium, na ktorom chce rokovať s opozíciou o podpore pre Lisabonskú zmluvu. Podľa neho ich nepozval, aby si vypili kávu, ale chce dohodnúť postup pri hlasovaní o reformnej zmluve Európskej únie. Dnešný postoj opozície ho presvedčil o tom, že Lisabonskú zmluvu využila ako „zámienku k deštrukcii a vydieraniu.“
Paška dnes novinárom po odhlasovaní tlačového zákona povedal, že nerozumie opozícii. Podľa neho opozícia hovorí, že koalícia je zlá, keď nerokuje, ale to isté tvrdí aj vtedy, ak rokovanie zorganizujú. „Bolo by dobré, aby si to pán Dzurinda vo svojej hlave usporiadal,“ vyhlásil Paška. Predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda povedal, že na štvrtkové grémium príde, ale nezmení postoj - jeho strana Lisabonskú zmluvu nepodporí.
O Lisabonskej zmluve sa určite bude hlasovať ešte na tejto schôdzi. Paška nechcel povedať, či dá hlasovať vo štvrtok. Nechcel prezradiť ani to, či vyvodí osobnú zodpovednosť, ak zmluva neprejde. Nekomentoval ani kuloárne informácie, že premiér Robert Fico sa vyhráža demisiou, ak dokument EÚ nezíska v parlamente podporu. Zatiaľ nemá žiadne prísľuby od poslancov opozície, či sú ochotní podporiť zmluvu. „Sú to všetko fabulácie a výmysly a konštrukcie v médiách. Niektorí novinári by si mohli založiť jasnovideckú službu,“ dodal Paška.
Podpredseda ĽS-HZDS Milan Urbáni verí, že parlament schváli Lisabonskú zmluvu vo štvrtok. „Inú možnosť nepripúšťam. Ak by nebola schválená, bude to tragédia pre Slovensko,“ uviedol Urbáni.
Čo sa dostalo do tlačového zákona Schválená norma upravuje práva a povinnosti vydavateľov periodickej tlače a tlačových agentúr pri získavaní a šírení informácií. Okrem doterajšieho práva na opravu a dodatočné oznámenie zavádza inštitút práva na odpoveď. Ochranu zdroja definuje ako povinnosť. Vydavateľ podľa nového zákona nebude zodpovedný za obsah informácie, ktorú mu poskytol orgán verejnej moci, rozpočtová, príspevková organizácia alebo právnická osoba zriadená zákonom za podmienky, že informácia bude spracovaná korektne. Právna norma ustanovuje vydavateľom tlače povinnosť každý rok v prvom čísle periodík uverejniť oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov vydavateľa.
Čo nové prináša tlačový zákon? Právo na odpoveď
Právo na odpoveď fyzickej či právnickej osoby si možno uplatniť, ak sa o nej publikovali informácie obsahujúce skutkové tvrdenia, ktoré sa jej dotkli
Odpoveď má byť uverejnená na adekvátnom mieste k pôvodnému textu, do troch dní od doručenia žiadosti.
Ochrana zdroja
Ochranu zdroja definuje ako povinnosť, nie právo
Povinnosť ochrany zdroja je prelomiteľná v prípade, že ide o zákonnú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu.
Vlastnícka štruktúra
Vydavatelia tlače budú povinní každý rok v prvom čísle periodík uverejniť oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov vydavateľa.
Hoci opozičné pozmeňujúce návrhy neuspeli, Národná rada SR akceptovala viacero koaličných pripomienok, ktoré sa snažili reagovať na kritiku opozície, vydavateľov periodickej tlače a medzinárodných organizácií. Na základe pozmeňujúcich návrhov Jána Podmanického (Smer-SD) už zákon neobsahuje pôvodne navrhovaný prvý odsek paragrafu šesť. Ministerstvo kultúry podľa neho mohlo udeliť vydavateľovi pokutu do 200.000 korún (6174 eur) za šírenie informácií propagujúcich napríklad vojnu, kruté alebo neľudské správanie, užívanie drog alebo podnecujúce nenávisť k inej rase, pohlaviu, náboženstvu alebo k inému politickému presvedčeniu.
Právo na odpoveď fyzickej či právnickej osoby si možno uplatniť, ak sa o nej publikovali informácie obsahujúce skutkové tvrdenia, ktorá sa dotkli jej cti, dôstojnosti, súkromia, ako aj dobrej povesti. V takýchto prípadoch bude môcť do 30 dní doručiť žiadosť o uverejnenie odpovede, uverejnená má byť na adekvátnom mieste k pôvodnému textu, do troch dní od doručenia žiadosti.
Opozícia namietala, že právo na odpoveď by sa malo týkať iba nepravdivých, alebo pravdu skresľujúcich tvrdení. Definitívne znenie zákona upresňuje iba to, že odpoveď môže reagovať aj na pravdivé fakty, ale zase len faktami a nie hodnotiacimi úsudkami, čo presadil poslanec Smeru-SD Podmanický. Za neuverejnenie odpovede zákon definuje peňažnú náhradu od 50.000 (1543 eur) do 150.000 Sk (4630 eur).
Ochranu zdroja zákon definuje ako povinnosť vydavateľa, jeho zamestnancov a na základe pozmeňujúceho návrhu Jána Senka (Smer-SD) sa vzťahuje aj na osoby, ktoré v médiu publikujú na základe zmluvného vzťahu. Senko rovnako presadil, aby bola povinnosť ochrany zdroja prelomiteľná v prípade, že ide o zákonnú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu.
Na základe pripomienky Rafaela Rafaja (SNS) sa povinnosť chrániť zdroj nebude vzťahovať na informáciu, ktorú médiu poskytol, za podmienky, že ho na základe tejto informácie nebude možné identifikovať. Opozícia neuspela so svojim návrhom, aby sa ochrana zdroja definovala ako právo a nie ako povinnosť vydavateľa.
Právna norma by po podpísaní prezidentom mala vstúpiť do platnosti 1. júna 2008.
Smer-SD a vládna koalícia by mali odpovedať, prečo chcú presadiť právo na odpoveď aj vtedy, ak noviny uverejnia pravdivé informácie, tvrdí predseda SDKÚ Dzurinda. Čítajte viac...
Krútka: Zvažujeme, že požiadame prezidenta, aby tlačový zákon vrátil Predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka uvažuje, že syndikát požiada prezidenta, aby tlačový zákon do Národnej rady SR vrátil. "Tento zákon nechráni novinárov ani toľko, ako ich ten starý chránil," povedala pre TASR s dodatkom, že sa problém do tej miery spolitizoval, že koalícia neakceptovala ani tie pripomienky opozície, ktoré boli v súlade s jej vlastnými prejavmi počas rozpravy.
"Pokiaľ ide o právo na odpoveď, to sa ja nedomnievam, že to je najväčší problém tohto zákona," reagovala na otázku, či je dôvodom týchto úvah kontroverzné právo na odpoveď.
Parlament však neprijal pozmeňujúci návrh Magdy Vášáryovej, ktorý by priamo v návrhu tlačového zákona zakázal cenzúru. "Ide o veľmi modernú formuláciu, ktorá hovorí o neprípustnosti akýchkoľvek nátlakov," komentuje Vášáryovej pripomienku Krútka. "Bežne sa dejú také menšie prípady cenzúry, novinárovi zmenia nadpis, koniec a nechajú ich podpísaných, alebo zasiahne vydavateľ. Ale vieme, že sa už objavila vážnejšia cenzúra v televízii," povedala Vášáryová s dodatkom, že z týchto dôvodov nie je stručná formulácia z ústavy, ktorá cenzúru zakazuje, postačujúca.
Národná rada (NR SR) neprijala ani pozmeňovací návrh Pavla Minárika, podľa ktorého by zloženie vlastníkov museli priznávať aj tlačové agentúry. "Vzhľadom na veľký rozsah agentúrneho spravodajstva, ktorý tvorí obsah periodickej tlače a za ktorý vydavatelia nenesú zodpovednosť, pretože ho preberajú a zodpovednosť nesie tlačová agentúra, je prirodzené, aby sme sa dozvedeli aj vlastnícku štruktúru toho subjektu, ktorý zapĺňa stránky novín," uviedol Minárik s tým, že je to otázka spravodlivosti, keďže vydavateľstvá periodickej tlače takúto povinnosť majú.
"Je to otázka transparentnosti vlastníctva," povedala Krútka. Dodala, že v priebehu legislatívneho procesu vypadla otázka krížového vlastníctva médií a aj podmienka, aby tlačové médiá zverejňovali akcionárov s viac ako 20-percentným podielom, sa podľa Krútkej dá najmä v rodinných firmách obísť.
Ďalším problémom je, že sa do zákona vôbec nedostali v súčasnosti čoraz vplyvnejšie internetové portály, takže ich novinári nemajú povinnosti, ale ani práva, ktoré zo zákona vyplývajú.
Diskusiu o tlačovom zákone podľa Maďariča opozícia spolitizovala Diskusia o tlačovom zákone sa podľa ministra kultúry Mareka Maďariča neniesla v korektnom a konštruktívnom duchu, pretože opozícia ju spojením s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy spolitizovala. Počas svojho záverečného slova v parlamentnej diskusii o tlačovom zákone Maďarič dnes zdôraznil, že niektoré z kritizovaných ustanovení zaviedla pred rokmi súčasná opozícia.
Ako príklad minister uviedol zákaz podnecovania nenávisti na základe politického zmýšľania, ktoré bývalá vláda v roku 2000 presadila do znenia zákona o vysielaní a retransmisii. Podobne aj pokutovanie vydavateľov ministerstvom kultúry sa nachádza aj v súčasnosti platnom tlačovom zákone a to až do výšky dva milióny korún (61.738 eur).
Minister tiež zopakoval, že právo na odpoveď je v Európe bežné a raritou nie je ani odpovedanie na pravdivé informácie. Dodal, že z nového ustanovenia budú mať úžitok predovšetkým bežní ľudia. Aj človek, o ktorom noviny nikdy nenapíšu, bude mať úžitok z práva na odpoveď. Ako čitateľ privíta, že si prečíta reakciu dotknutej strany, vysvetlil svoje stanovisko Maďarič. Námietky opozície, že pri práve na odpoveď treba brať do úvahy slovenské tradície, ktoré nemajú zažité demokratické zásady, odmietol. Nedemokratickí sme my, ktorí vyslovujeme kritické názory na médiá. Demokratické by asi bolo, keby sme ich nekritizovali, ale by sme ich podplácali, odpočúvali, nejakého novinára aj internovali, pripomenul kritikom kauzy v mediálnej oblasti z minulosti.
Na margo povinnosti novinára chrániť zdroj informácií uviedol, že tvorcovia zákona sa inšpirovali etickým kódexom Tlačovej rady SR. Ak zdroj bude vedieť, že novinár má len právo chrániť jeho identitu, nie je vylúčené, že si poskytnutie informácie rozmyslí, argumentoval minister.
K pripomienke názorových oponentov podľa neho koalícia nebola hluchá, nemožno však očakávať že si jej postoj bezvýhradne osvojí.
