Lisabon/Bratislava 10. apríla (TASR) - Za prítomnosti najvyšších politických predstaviteľov EÚ bola 13. decembra 2007 v Lisabone podpísaná takzvaná reformná zmluva Európskej únie (nahradila pôvodnú nefunkčnú Európsku ústavu, ktorá nebola ratifikovaná dvomi krajinami). Za Slovensko dokument podpísal predseda vlády Robert Fico.
Dokument sa podľa miesta podpisu nazýva Lisabonská zmluva. Menia a dopĺňajú sa ňou základné dokumenty EÚ Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.
Ak ju ratifikuje všetkých 27 štátov, vstúpi do platnosti v roku 2009. Poslanci Národnej rady SR budú hlasovať o Lisabonskej zmluve dnes o 17.00 h.
Prehľad základných bodov novej zmluvy:
NÁZOV, SYMBOLY
Nová zmluva zachováva veľkú časť euroústavy, upúšťa však od tohto označenia. Takisto sa vypúšťa zmienka o symboloch EÚ, ako je vlajka či hymna. Na týchto požiadavkách trvalo viacero členských krajín, ktoré tvrdili, že v opačnom prípade by mala EÚ imidž superštátu.
INŠTITÚCIE
Vznikne nový post šéfa Európskej rady, ktorého si zvolia európski lídri na obdobie 2,5 roka s možnosťou obnovenia mandátu na jedno ďalšie funkčné obdobie. Nahradí sa tým terajší postup, keď každého pol roka predsedá Európskej rade iný politik.
Prestane platiť princíp, podľa ktorého má každá krajina v Európskej komisii jedného komisára. Dôjde teda k redukcii počtu členov, pričom vyberať sa bude na základe rotačného systému.
Európsky parlament sa bude môcť viac zapájať do procesu spolurozhodovania pri schvaľovaní európskych zákonov. Europarlament bude mať od roku 2009 namiesto terajších 785 len 750 kresiel plus kreslo predsedu.
Vytvára sa nový post šéfa európskej diplomacie, ktorý sa však z rovnakých dôvodov ako v prípade symbolov nebude volať minister, ale vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné otázky a bezpečnostnú politiku. Tento post obsadí Javier Solana, ktorý sa zároveň stane podpredsedom Európskej komisie. Do jeho kompetencií bude spadať aj rezort, ktorý v súčasnosti riadi komisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrerová-Waldnerová.
PROCES ROZHODOVANIA
Do roku 2014 bude platiť terajší systém rozdelenia hlasov podľa dohody z Nice, potom až do roku 2017 bude prechodné obdobie, v ktorom bude možné požiadať o pokračovanie pravidiel z Nice a následne sa prejde na systém dvojitej väčšiny predpokladaný euroústavou. To znamená, že každý štát bude mať jeden hlas a rozhodnutia sa budú prijímať so súhlasom najmenej 55 percent členských štátov únie, ktoré zároveň tvoria najmenej 65 percent populácie EÚ.
Poľsko si presadilo možnosť aplikácie tzv. ioanninského kompromisu, ktorý však nebude súčasťou zmluvy, ale zmieňuje sa o ňom protokol. Tento mechanizmus umožňuje krajinám, ktoré nemôžu dať dokopy blokujúcu menšinu, presadiť dočasný odklad rozhodnutia, pričom sa medzitým vyvíjajú snahy o nájdenie uspokojivého riešenia.
Nová zmluva rozšíri zoznam oblastí, kde sa prijímajú rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou namiesto jednohlasného princípu, čím by sa mal zjednodušiť proces rozhodovania. Vzhľadom na to, že únia má 27 členov, je totiž často problematické dospieť k jednomyseľnému rozhodnutiu. V zahraničnej a bezpečnostnej politike sa uchováva jednohlasnosť. Británia si vybojovala výnimku, na základe ktorej sa bude môcť rozhodnúť, v akých otázkach z oblasti spravodlivosti a vnútra zostane mimo rozhodovania na európskej úrovni.
POSTAVENIE NÁRODNÝCH PARLAMENTOV
Na základe dohody dôjde k posilneniu pozície národných parlamentov.
PRENOS KOMPETENCIÍ
Bude platiť princíp spätného prenosu kompetencií, čo znamená možnosť presúvať právomoci nielen z národnej na úniovú úroveň, ale aj z Bruselu naspäť na národné orgány.
Do Lisabonskej zmluvy je včlenená Charta základných práv EÚ, podpísaná 11. decembra 2007 na pôde Európskeho parlamentu. Charta základných práv Európskej únie, ktorá po prvý raz jasne stanovila základné práva občanov EÚ, bola podpísaná a vyhlásená v roku 2000 ako príloha k Zmluve z Nice, nestala sa však právne záväznou. Európsky parlament trval na jej začlenení do navrhovanej Ústavy EÚ, čím by nadobudla plnú právnu účinnosť, čo sa však vzhľadom na zamietnutie textu euroústavy vo francúzskom a holandskom referende nestalo. Obrat priniesol až nový návrh reformnej zmluvy EÚ, ktorý konečne právne záväzný status Charty základných práv potvrdil, hoci nezmenil skutočnosť, že Charta nebude súčasťou samotného textu Zmluvy. Reformná zmluva bola slávnostne podpísaná 13. decembra 2007 v Lisabone.
Čo je obsahom Charty základných práv
Medzi základné práva všetkých občanov Európskej únie patrí najmä právo na život a právo na nedotknuteľnosť ľudskej osobnosti. Charta ďalej priznáva občanom právo na slobodu a bezpečnosť, právo na ochranu osobných údajov, právo uzavrieť manželstvo, právo na vzdelanie, právo slobodnej voľby povolania, právo na vlastníctvo a právo na azyl.
K základným slobodám, ktoré Charta zaručuje, patrí predovšetkým sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania, sloboda prejavu a informácií, sloboda zhromažďovania, sloboda umenia a vied a sloboda podnikania. Odmieta pritom trest smrti na území celej EÚ, zakazuje akúkoľvek formu diskriminácie, mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, odmieta detskú prácu a zaručuje ochranu v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo vydania.
Hlava III tejto Charty zaručuje rovnosť žien a mužov a priznáva právo deťom na ochranu a starostlivosť, ako aj právo starších osôb na dôstojný a nezávislý život.
Medzi ďalšie základné práva patrí tiež právo voliť a byť volený, právo na ochranu zdravia, právo na prístup k sociálnemu zabezpečeniu, právo voľne sa pohybovať a zdržovať sa na území členských štátov, prezumpciu neviny, právo na obhajobu či právo obrátiť sa na Európskeho verejného ochrancu práv.
