Bratislava 10. apríla (TASR) - Slovenský syndikát novinárov (SSN) ako iniciátor tvorby mediálneho zákona s poľutovaním a sklamaním konštatuje, že Slovensko nevyužilo šancu na prijatie moderného tlačového zákona hodného členskej krajiny Európskej únie v roku 2008.
Vo svojom stanovisku vysvetľuje, že nová legislatívna norma je nevyvážená v právach a povinnostiach týkajúcich sa novinárov a ostatných subjektov v procese vyhľadávania, poskytovania, získavania, spracovávania, šírenia a prijímania informácií. "Zákon nielenže neposilnil ochranu novinárov pri výkone povolania, ale neprevzal ani príslušné ustanovenie o ochrane proti nátlaku zo zákona z roku 1966 a rezignoval na modernú definíciu cenzúry, ktorá by vhodne doplnila jej ústavný zákaz," pripomína predsedníčka SSN Zuzana Krútka.
Ako dodala, SSN síce oceňuje, že sa do neho vrátila ochrana zdroja informácie a že obsahuje aj imunizáciu informácie z konkrétnych zdrojov, nepovažuje to však za dostatočný dôvod na jeho podporu. "Navyše, tým, že zákon nedefinuje novinársku činnosť, novinárom pracujúcim pre internetové médiá upiera aj tie základné práva, ktoré zo zákona vyplývajú," podčiarkla Krútka.
SSN sa preto obráti na prezidenta Ivana Gašparoviča a požiada ho, aby zákon nepodpísal a vrátil ho Národnej rade SR na opätovné prerokovanie.
K nepodpísaniu tohto právneho predpisu v jeho súčasnej podobe a k opätovnému vráteniu parlamentu dnes vyzval hlavu štátu aj Public Policy Institute. Skutočný zámer zákona vidia vo vytvorení inštitucionálneho kladiva na kritické médiá. Ako dodali, premiér Róbert Fico týmto nedodržal svoj sľub z minulosti, že tlačový zákon bude spĺňať európske štandardy.
Kriticky sa na adresu nového tlačového zákona vyslovila tiež Slovenská asociácia novinárov, ktorá ho síce rešpektuje, ale na druhej strane pripomenula, že niektoré paragrafové znenia nenapĺňajú jej predstavu o modernom zákone.
Podľa slovenskej sekcie Asociácie európskych novinárov je zákon skôr motivovaný tým, aby sa ovládli médiá ako zabezpečením ich právneho vyváženého postavenia vychádzajúceho z princípov slobody prejavu a závažnosti postavenia médií v spoločnosti.
Tlačový zákon schválili v stredu 9. apríla poslanci parlamentu, pričom snemovňa odmietla opozičné pozmeňujúce návrhy. Viaceré z navrhovaných uznesení zákona kritizovala opozícia aj medzinárodné organizácie. SDKÚ-DS a SMK jeho revíziou podmienili ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Národná rada SR nakoniec akceptovala len viacero koaličných pripomienok. Na základe pozmeňujúcich návrhov Jána Podmanického (Smer-SD) už zákon neobsahuje pôvodne navrhovaný prvý odsek paragrafu šesť. Ministerstvo kultúry podľa neho mohlo udeliť vydavateľovi pokutu do 200.000 Sk (6174 eur) za šírenie informácií propagujúcich napríklad vojnu, kruté alebo neľudské správanie, užívanie drog alebo podnecujúce nenávisť k inej rase, pohlaviu, náboženstvu alebo k inému politickému presvedčeniu.
Na základe pripomienky Rafaela Rafaja (SNS) sa povinnosť chrániť zdroj nebude vzťahovať na informáciu, ktorú médiu poskytol, za podmienky, že ho na základe tejto informácie nebude možné identifikovať. Opozícia tak neuspela so svojím návrhom, aby sa ochrana zdroja definovala ako právo a nie ako povinnosť vydavateľa.
Na základe uznesenia poslaneckého klubu SMK, poslanci tejto strany dnes zahlasujú za Lisabonskú zmluvu. Predseda SMK Pál Csáky zdôraznil, že toto rozhodnutie nie je prejavom zbližovania sa strany s koalíciou.
Líder KDH Pavol Hrušovský pripomenul, že jednostranným vypovedaním opozičnej dohody pri spoločnom postupe v otázke Lisabonskej zmluvy sa SMK stala tichým spoločníkom vládnej koalície.
SMK podľa predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu zlyhala v kľúčovom politickom zápase, ktorý mala opozícia vyhrať. "Zlyhaním SMK bude na Slovensku platiť veľmi zlý tlačový zákon. Tento zápas sme mali vyhrať, a preto je zlyhanie SMK veľmi vážne," zdôraznil.
