BRATISLAVA. Slovenské denníky dnes na prvých stranách opäť protestovali proti novému tlačovému zákonu, ktorý v stredu presadila vládna koalícia napriek výhradám médií, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) aj opozície. Titulné strany novín vyšli čierno orámované a s textom, v ktorom vydavatelia podobne ako koncom marca vyjadrili obavy o nezávislosť tlače.
Ministerstvo kultúry označilo protest novín za zavádzajúci, pred opätovnou kritikou OBSE tlačový zákon obhajovalo aj ministerstvo zahraničných vecí.
"Parlament prijal tlačový zákon, ktorý predstavuje hrubý zásah do slobody tlače a redakčnej nezávislosti, smeruje proti záujmom občanov a čitateľov," napísali dnes na prvých stranách vydavatelia Pravdy, Sme, Nového času, Plus 1 deň, Új Szó a Hospodárskych novín. Súčasne oznámili, že sa obracajú so žiadosťou o podporu na prezidenta, Ústavný súd a medzinárodné inštitúcie.
Už 27. marca vydavatelia na prvých stranách vymenovali sedem hlavných "hriechov" vládneho návrhu zákona. Najviac im prekážalo ustanovenie o povinnosti zverejňovať odpoveď aj na pravdivé články. Koaličné strany však väčšinu ich požiadaviek odmietli a schválili zákon bez podstatných zmien.
Ministerstvá odmietajú protesty
Ministerstvo kultúry, ktoré zákon pripravovalo, protesty vydavateľov aj dnes odmietlo. "Protest je zavádzajúci v tvrdení, že tlačový zákon je hrubým zásahom do slobody tlače. Zákon rozširuje slobodu a demokraciu tým, že v oprávnených situáciách umožní ľuďom, aby si prečítali aj iný názor," reagoval pre ČTK hovorca ministerstva Jozef Bednár. Médiá zároveň obvinil, že bojovaním proti zákonu si snažia ponechať súčasné privilégiá, ktoré podľa neho neraz poškodzujú napríklad právo ľudí na ochranu osobnosti.
Ku kritike zákona sa po jeho schválení opäť pridala aj OBSE. "Hlboko ľutujem situáciu, ktorú spôsobí nový tlačový zákon slovenským médiám," napísal predstaviteľ OBSE pre slobodu médií Miklós Haraszti v tlačovej správe. Zákon podľa neho obmedzí slobodu médií a dá politikom neobmedzené právo na odpoveď.
Ministerstvo zahraničných vecí však nový zákon obhajovalo. "Minister zahraničných vecí (Ján Kubiš) je presvedčený, že prax ukáže, že ide o moderný zákon, ktorý neobmedzuje slobodu tlače, ale zvyšuje zodpovednosť vydavateľov tlače a majiteľov ďalších médií," uviedol dnes pre ČTK hovorca ministerstva Ján Škoda. Tvrdil, že v schválenom znení sú zohľadnené aj pripomienky predstaviteľa OBSE.
Európska komisia proti tlačovému zákonu nezasiahne, považuje spor za vnútornú tému Slovenska. "Európska komisia verí v slobodu médií, medzi ktoré patrí aj tlač. Môže však zasahovať iba vo veciach, ktoré patria do kompetencií EÚ a toto nie je ten prípad," povedal hovorca komisie Martin Selmayr.
Vzťahy medzi médiami a Ficovou vládou sú dlhodobo napäté. Premiér novinárov často obviňuje zo zaujatosti a nadržiavania záujmom súkromných spoločností.
Vydavatelia chcú hovoriť s prezidentom
Vydavatelia chcú apelovať na prezidenta Ivana Gašparoviča, aby nepodpísal v stredu parlamentom schválený tlačový zákon. V spolupráci s poslancami Národnej rady SR tiež pripravujú podanie na Ústavný súd SR. Ako pre agentúru SITA povedal predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače (ZVPT) Miloš Nemeček, vo štvrtok sa listom obrátili na Kanceláriu prezidenta SR, ktorého žiadajú o prijatie delegácie predstavenstva ZVPT. Prezidentovi “chceme vysvetliť ako politikovi i právnikovi problémové časti zákona, bez akéhokoľvek tlaku, ale veľmi jednoznačne tak, aby si on sám mohol vytvoriť obraz, aby sa sám rozhodol, ako bude ďalej postupovať.“
Keďže vydavatelia rovnako ako iné spoločenské organizácie, či občania nemajú možnosť obrátiť sa priamo na Ústavný súd SR, požiadali o to poslancov parlamentu. Prvé právne analýzy textu zákona už majú, pracujú na ďalších analýzach. Už teraz sú zjavné niektoré problémové témy, konštatoval Nemeček. Vydavatelia hľadajú podporu poslancov, ktorí zákon považujú za problémový, je jedno či budú z opozície alebo z koalície.
ZVPT komunikuje o tlačovom zákone aj s medzinárodnými organizáciami, ktoré sa však, ako upozornil Nemeček, hlásia samy. Medzi tými, čo zareagovali hneď a situáciu stále sledujú, je OBSE, tiež viaceré medzinárodné novinárske a vydavateľské organizácie, ktoré síce nemajú politickú moc, no majú za sebou obrovskú mediálnu silu. V prípade OBSE nejde o podporu vydavateľom, ale o pripomínanie záväzkov, ktoré Slovensko prijalo členstvom v OBSE. “Vláda by mala počúvať nielen to, čo jej je príjemné, ale aj druhú stránku,“ dodal Nemeček.
Autor: ČKT
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
