Bratislava 11. apríla (TASR) Výskyt rakoviny prsníka u žien spôsobil, že dnes je táto choroba najčastejším onkologickým ochorením u žien. Iba v roku 2003 bolo na Slovensku diagnostikovaných 2016 nových pacientok, pričom najvyšší výskyt je u žien vo veku 50-55 rokov. Primárka prsníkového centra Národného onkologického ústavu Andrea Šimová v rozhovore pre TASR vysvetlila, aké sú faktory vzniku, liečba a prevencia tohto ochorenia.
Aká je pri rakovine prsníka úspešnosť liečby?
Šanca na vyliečenie závisí od toho, v ktorom štádiu je ochorenie zachytené, ale tiež od agresivity samotného nádoru, pretože pri nádoroch rozlišujeme rôzne histologické typy. Okrem rôznych histologických typov však máme aj tri stupne agresivity. Je to tzv. grading, to znamená, že čím je ochorenie agresívnejšie, tým je horšia aj prognóza. V prvých štádiách, to znamená, keď je tumor na prsníku menší ako dva centimetre, je šanca na vyliečenie takmer 90-percentná. Najlepšie je, keď je to predštádium. To je ale niekedy veľmi ťažké a zložité z hľadiska diagnózy určiť. My totiž nevieme, prečo rakovina vzniká a preto nevieme vydiferencovať nálezy, ktoré sa budú zhoršovať, ktoré zostanú, alebo sa stratia, alebo je to len hormonálna zmena.
Ako zistíte agresivitu konkrétneho nádoru?
Agresivita je histologicky daná. Keď hrčku vyberieme, urobí sa definitívna histológia. Tá spočíva v rôznych testoch, ktoré určia, o aký typ ide, z akých buniek je a ako sú agresívne, ako sa rýchlo delia, akú majú priľnavosť, teda afinitu k ostatným orgánom. Lebo rakovina nie je nebezpečná v mieste samotnom, nebezpečná je tým, že produkuje bunky do okolia, do lymfatických uzlín, do ciev celého organizmu. Preto hovoríme o systémovom ochorení, a nie o ochorení prsníka ako takom.
Môžete priblížiť, aké sú rizikové faktory ochorenia?
Máme určité rizikové skupiny pacientok. Predovšetkým sú to ženy, ktoré majú rakovinu v rodine. Rakovina totiž môže byť aj geneticky podmienená. Ďalej sú to ženy, ktoré ešte nerodili, ženy po 50. roku života, ženy, ktoré mali prvú menštruáciu pred 11. rokom života. Ale aj tie, ktoré majú neskorý nástup menopauzy. Aj to patrí do určitej rizikovej skupiny, pretože je skupina nádorov prsníka, ktoré sú vlastne hormonálne závislé a sú podporované hormonálnou situáciou ženy. Určitým rizikom môže byť aj neskorý vek pri prvom pôrode. Ale nedá sa povedať, že všetky ženy, ktoré majú tieto faktory, určite ochorejú. Najväčšia riziková skupina, ktorú sa snažíme aj sledovať, sú ženy, ktoré majú príbuznú prvého stupňa s rakovinou. Teda mama, sestra, dcéra, vtedy je to riziko relatívne najväčšie. Existujú aj určité modely rizikových faktorov, ktoré sa dajú z týchto faktorov vypočítať. Každá žena má určitú mieru rizika, že u nej vznikne rakovina prsníka. Ale je to len štatistický údaj.
Existuje súvislosť medzi užívaním hormonálnej antikoncepcie a rakovinou prsníka?
Je to ťažká otázka, pretože jednoznačná odpoveď neexistuje. Gynekológovia aj americké štúdie vedia, že keď žena po päťdesiatke dlhodobo užíva hormonálnu substitučnú liečbu, tak u nej riziko vzniku rakoviny veľmi stúpa a je viac ako osem percent zvýšenie. U nás je to povedomie také, že pacientky sa boja straty hormónov. Spojené s tým môžu byť aj rôzne problémy v zmysle osteoporózy a klimakterické ťažkosti. Pokiaľ žena má takéto ťažkosti, tak je táto liečba indikovaná. Užívať to však iba kvôli tomu, aby si žena predĺžila mladosť, to nie je správne. Túto liečbu považujeme v neskorom veku za určitý dráždivý moment. Dlhodobé užívanie antikoncepcie v mladom veku sa nedá vyhlásiť za rizikový faktor z hľadiska rakoviny prsníka. Aj keď môže byť jedna z príčin, prečo sa nám ochorenie presúva do mladších skupín. Ale takýto dôkaz neexistuje.
V čom spočíva liečba rakoviny prsníka?
Poznáme liečbu chirurgickú odstránenie onkologickej zmeny z prsnej žľazy (kvadrantektómia, prípadne mastektómia - odstránenie celého prsníka), potom je liečba rádioterapeutická (ožarovanie) a liečba chemoterapeutická, zložená z viacerých schém jednotlivých chemoterapeutík. Chemoterapia je agresívna liečba zasahujúca do delenia buniek pozastavenie rastu a prípadná likvidácia onkologických buniek. Aký typ a aká kombinácia, to závisí od štádia ochorenia, veku pacientky a iných faktorov.
Ktoré ženy majú nárok na náhradu prsníka?
Závisí to hlavne od štádia ochorenia, od toho, v akom rozsahu ochorenie je. Pacientka, ktorá chce ísť na plastiku, musí byť bez dokázaných metastáz, bez aktivity choroby. Týka sa to pravdepodobne mladších vekových skupín, lebo máme rakovinu aj u 70-, 80-ročných žien. Tam však podstupovať ďalšiu operáciu a anestéziu kvôli kozmetickému efektu asi nemá až taký zmysel.
Operácia sa vykonáva na plastickej chirurgii rôznymi spôsobmi. Či už cestou implantátov alebo cestou presunu vlastného tkaniva na miesto prsníka. Efekty a kozmetický vzhľad je veľmi dobrý. Poisťovňa prepláca operačný výkon a na implantát musí dať súhlas revízny lekár. Čo sa týka onkológie, tak my plastickú operáciu odporúčame. Žiadosť na implantát vypisuje revíznemu lekárovi plastický chirurg. Mám pacientky, ktoré sa po absolvovaní administratívnej zložky dopracovali k implantátu a k operácii bez doplatku. Niektoré nechceli čakať a implantát si kúpili.
Prsia sú v každom prípade symbolom ženskosti. Ako pacientky psychicky znášajú, ak o ne prídu?
Je to rôzne. Sú pacientky, ktoré si tak strašne chránia prsník, že prídu v neskorých štádiách so strašnými nálezmi. Čo sa veľmi čudujem, že v dnešnej dobe si inteligentné ženy nechajú na prsníku vredy a rôzne strašné obrázky len kvôli tomu, že sa spočiatku báli, že o prsník prídu. Sú pacientky - aj nedávno som mala veľmi mladú pacientku, ktorá povedala, že dobre, prídem o prsník, ale zachránim si ďalší život. Závisí to od uhla pohľadu na život. Iste, že ani pre jednu pacientku to nie je jednoduché a že je niečo iné, keď sa o tom bavíme v ambulancii, ako keď to doma prežíva a každodenne s tým žije. Ale ten význam, že ďalej žije bez ťažkostí, pričom už by tu nemala byť, je asi lepší.
Čo si myslíte o prevencii na Slovensku? Máte veľa prípadov zachytených vďaka prevencii?
Čo sa týka prevencie, žena by si mala po každej jednej alebo po dvoch menštruáciách skontrolovať stav svojej prsnej žľazy. V 70 percentách si na ochorenie žena príde sama. Prevencia však nie je v ženách veľmi zakódovaná. Musím povedať, že 40- až 50-ročné ženy majú k tomu pozitívnejší prístup ako staršia generácia. Pred desiatimi rokmi bola situácia úplne iná. Ženy sa vyslovene báli a nechceli chodiť na preventívne prehliadky. Význam prevencie je pritom veľmi veľký. Zachytí sa lézia, ktorá ešte nie je hmatná, a to je vlastne to, že úspešnosť liečby je viac ako 90-percentná. Štatisticky to nie je až také optimistické. Neviem, v čom je problém, ale na Slovensku prvý záchyt nie je až taký optimistický ako napríklad v Škandinávii alebo v USA. Ale je to aj v prístupe celej populácie.
Môže sa rakovina v prsníku vyvíjať aj bez toho, že si žena nájde hrčku? Ako na to príde?
Samozrejme. Väčšinou prídu ťažkosti, ktoré ju na to upozornia. Niekedy na to upozorní vtiahnutie bradavky, hmatná hrčka, zmena farby kože, zväčšená uzlina v podpazuší, prípadne nejaké hrče na krku alebo nejaký nález na ultrazvuku brucha. Alebo to môžu byť ťažkosti s bruchom či kosťami. Ochorenie tým, že o ňom neviem alebo si ho nevšímam, ide svojou cestou ďalej a nakoniec nás upozorní na to, že je nejaký problém. Tie príznaky toho neskoršieho rozpoznania sú rôzne.
Vyskytuje sa rakovina aj na bradavke?
Rakovina bradavky samotnej je vlastne Pagetova choroba. Vyskytuje sa v piatich percentách samotného výskytu rakoviny prsníka. V začiatočných štádiách je ťažko rozpoznateľná a diagnostikovateľná. Upozorňuje na seba veľmi diskrétne. Ekzémom, vyrážkou a až vývoj a priebeh ukáže, že tam tá choroba je. Šanca na vyliečenie tejto choroby je však veľmi dobrá.
Rakovina prsnej žľazy však neobchádza ani mužov. V čom je táto diagnóza u nich iná?
U mužov je prognóza oveľa horšia. Vždy sa to berie ako ťažší stupeň choroby. Aj liečba je agresívnejšia ako u žien. Závisí však zase od histológie a od samotného štádia.
