BRATISLAVA. Opozícia sa bude po tom, čo SMK podporila Lisabonskú zmluvu, uzmierovať dlho, zhodujú sa politici KDH aj SDKÚ.
Podpredseda KDH Daniel Lipšic si dokonca myslí, že postoj SMK k Lisabonskej zmluve vyradí stranu zo spoločných opozičných rokovaní až do konca volebného obdobia.
Opozícia pôvodne chcela blokovaním Lisabonskej zmluvy zabrániť prijatiu sporného tlačového zákona. SMK sa však po drobných ústupkoch koalície v tlačovom zákone rozhodla, že európska zmluva je dôležitejšia.
Lipšic sa bojí o tajomstvá
Opozičná rada sa stretáva najmenej pred každou parlamentnou schôdzou, v poslednom čase častejšie než koaličná rada.
„Myslím, že do konca volebného obdobia nebude opozičná rada s SMK, lebo SMK nie je opozičná strana,“ povedal podpredseda KDH Daniel Lipšic.
Tvrdí, že opozícia má v parlamente už len 44 z pôvodných 65 poslancov a SMK odteraz zahlasuje s koalíciou kedykoľvek, keď to bude pre ňu výhodné.
„Neviem si predstaviť, že by SMK bola v opozičnej rade a určite by som bol nerád, keby dohody z opozičnej rady boli prerokúvané vládnou koalíciou,“ hovorí.
Lipšic si nevie predstaviť ani to, že by sa do roku 2010 mohli vzťahy s SMK vrátiť do podoby ako pred Lisabonskou zmluvou.
Podpredsedníčka KDH Mária Sabolová si je istá, že pri najbližšej opozičnej rade SMK nebude a nedá sa s ňou „isté obdobie“ rátať ako s partnerom.
„Keby na mne záležalo, nie je dôvod ich po takejto zrade pozývať,“ povedal šéf poslaneckého klubu SDKÚ Stanislav Janiš, podľa ktorého však „človek nevie, čo bude o rok“.
Aj podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš si myslí, že by už SMK na opozičné rady nemali volať. „SMK nejde o hodnotovú politiku, je im jedno s kým, takže v tomto zmysle sú absolútne nespoľahlivý partner.“ Nenapadá mu „ako by sa také zlyhanie dalo odčiniť“.
Predsedovia SDKÚ a KDH sa predvčerom podľa informácií SME dohodli, že najbližšie SMK určite nezavolajú.
Bárdos: Ide im o prestíž
Podpredseda SMK Gyula Bárdos predpokladá, že vzťahy v opozícii určite nebudú napäté až do konca volebného obdobia. „Po určitom čase sa vrátime do starých koľají.“ Normalizácia vzťahov vraj potrebuje istý čas, lebo „oni už z toho robia prestížnu záležitosť“.
Politológ László Öllös si myslí, že takýto stav potrvá dovtedy, kým ho budú strany udržiavať. Pripúšťa však, že by sa mohli vzťahy vrátiť do podoby spred Lisabonu aj v tomto volebnom období.
Aj Rusi možno pritvrdia tlačový zákon
Ruské médiá budú možno v budúcnosti musieť zverejniť ľubovoľné vyjadrenia štátnych úradníkov, ak tí označia predtým zverejnenú informáciu za lož. Návrh ruským poslancom predložila v minulých dňoch generálna prokuratúra.
Ruskí novinári upozornili, že podobná zmena vyvolala na Slovensku politickú krízu. Ak novely niekoľkých zákonov parlament schváli, bude hroziť ruským médiám postih za to, že odmietnu publikovať vyjadrenie orgánov štátnej správy či miestnej samosprávy, ktoré sa budú môcť vyjadriť k čomukoľvek, čo je podľa ich názoru nepravdivé. Generálny tajomník ruského Zväzu novinárov Igor Jakovenko to označil za výraznú zmenu právneho postavenia médií.
Slovenský parlament tento týždeň prijal zákon, ktorý okrem iného stanovuje povinnosť publikovať reakcie aj na pravdivé články.
Oleg Panfilov z moskovského Strediska pre žurnalistiku v extrémnych situáciách pred časom komentoval návrh slovenského tlačového zákona vyhlásením, že „podobný zákon nemáme ani tu v Rusku“.
Ruský premiér Viktor Zubkov bol minulý týždeň na oficiálnej návšteve Slovenska. Do uzávierky sa nám nepodarilo zistiť, či s ním premiér Rober Fico o tlačovom zákone hovoril.
(čtk, r)
Autor: Miroslav Kern © SME
