V prípade, že by Lisabonská zmluva v Národnej rade SR neprešla, bola by za konzekvencie zodpovedná vláda. Uviedol to v dnešnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy minister kultúry Marek Maďarič. To by podľa neho mohlo viesť až k demisii vládneho kabinetu. "Odmietali sme však vydieranie, mali sme principiálny postoj," zdôraznil.
Podľa podpredsedu SDKÚ Ivana Mikloša, ak by SMK neporušila dohodu a slovo, Smer by bol nútený rokovať, čím by sa vytvoril priestor na zmeny v tlačovom zákone. Ako zdôraznil, situácia vo vzťahu SDKÚ a SMK sa jednoznačne zmenila. "Dôvera voči SMK je výrazne narušená. Došlo k zásadnej zmene," podčiarkol Mikloš. Pre vládu bolo podľa neho schválenie tlačového zákona kľúčovým, pretože kvôli nemu riskovala neprijatie Lisabonskej zmluvy. "Zrazu nie je problémom chudoba. Nejde o ľudí, ide o mocenský zápas," dodal Mikloš. Zároveň v tejto súvislosti zdôraznil, že predseda SMK Pál Csáky preukázal v prípade podpory Lisabonskej zmluvy svoju slabosť. "Určité indície naznačujú, že niektorí poslanci sú vydierateľní," podčiarkol Mikloš.
Spájanie Lisabonskej zmluvy a tlačového zákona podľa ministra kultúry Mareka Maďariča nebolo primerané a korektné. "Lisabonská zmluva je o slovenských a celoeurópskych záujmoch. Pri tlačovom zákone sa bavíme o zákone 'obyčajnom', ktorý je možné v budúcnosti zmeniť," podotkol. Maďarič dodal, že spájanie Lisabonskej zmluvy a tlačového zákona Smer od začiatku považoval za vydieranie slovenských občanov a celej EÚ. Pripustil však, že išlo o "zaujímavý politický, ale záškodnícky krok" voči Slovensku i Európskej únie.
Národná rada SR vo štvrtok 10. apríla schválila Lisabonskú zmluvu. Za zmluvu hlasovali koaliční zákonodarcovia Smeru, SNS, HZDS, opozičná SMK a nezávislí Tibor Mikuš a Martin Kuruc. Odmietli ju piati nezávislí poslanci, ktorí už skôr opustili rady KDH, nehlasovala poslankyňa za HZDS Ľudmila Mušková. Slovensko sa tak stalo deviatou členskou krajinou Európskej únie (EÚ), ktorej parlament ratifikoval európsku reformnú zmluvu. Dokument ešte musí podpisom odobriť prezident SR Ivan Gašparovič. Hlasovania sa nezúčastnili poslanci za SDKÚ a KDH.
Maďarič: SDKÚ nadradila nenávisť nad princípy
Najsilnejšia opozičná strana SDKÚ podľa ministra kultúry Mareka Maďariča nadradila nenávisť predsedu Mikuláša Dzurindu nad politické princípy a je odkázaná na kritiku tlačového zákona. "SDKÚ je v koncoch a vymkla sa z pántov záujmov tohto štátu," povedal Maďarič v dnešnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy.
Podľa podpredsedu SDKÚ Ivana Mikloša sa premiérovi Robertovi Ficovi za necelé dva roky podarilo dohnať noviny k vybieleniu strán, čím narážal na piatkový (11. apríla) protest piatich denníkov. "Fico a Smer robia čím ďalej tým viac takú politiku, akú robil Vladimír Mečiar a HZDS," dodal Mikloš. Zároveň zdôraznil, že podoba tlačového zákona reflektuje vzťah predsedu vlády Roberta Fica k novinárom, ktorých nazýva "prostitútkami či duchovnými bezdomovcami". "Podľa nás tlačový zákon ohrozuje slobodu slova," myslí si Mikloš a zopakoval, že v prípade "hanebného tlačového zákona sú porušené základné demokratické princípy a pravidlá".
"Médiá dostávajú veľké práva na vplyv na verejnú mienku, a preto musia byť vyvážené," uviedol Maďarič. Podľa neho aj napriek negatívnym ohlasom profesijných novinárskych organizácií tlačový zákon neobmedzuje slobodu tlače, ale naopak. "V práve na odpoveď poskytuje rozšírený priestor demokracie a dáva priestor aj čitateľovi, aby sa mohol ohradiť," poznamenal minister kultúry. Zároveň však pripustil novelizáciu zákona v prípade, ak by jeho aplikácia v praxi dokázala zbytočné zahlcovanie médií. Ivan Mikloš na margo veci nadviazal, že médiá sa kvôli právu na odpoveď a právu na opravu stanú nástrojom politikov. Zopakoval, že zákon bude SDKÚ-DS sledovať a posúdi aj jeho podanie na Ústavný súd SR.
Poslanci Národnej rady SR v stredu 9. apríla schválili dlho diskutovaný zákon o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve. Schválená norma upravuje práva a povinnosti vydavateľov periodickej tlače a tlačových agentúr pri získavaní a šírení informácií. Okrem doterajšieho práva na opravu a dodatočné oznámenie zavádza inštitút práva na odpoveď. Ochranu zdroja definuje ako povinnosť. Vydavateľ podľa nového zákona nebude zodpovedný za obsah informácie, ktorú mu poskytol orgán verejnej moci, rozpočtová, príspevková organizácia alebo právnická osoba zriadená zákonom za podmienky, že informácia bude spracovaná korektne. Právna norma ustanovuje vydavateľom tlače povinnosť každý rok v prvom čísle periodík uverejniť oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov vydavateľa.
Autor: ks
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
