ŠTRASBURG. Prezident SR Ivan Gašparovič zrejme podpíše nový tlačový zákon, ktorý pred dvoma týždňami presadila vládna koalícia. Vydavatelia tlače vyzvali prezidenta, aby ho nepodpísal, lebo zasahuje do slobody tlače. Podľa Gašparoviča jeho podpis neoplyvní, či zákon bude účinný.
Ak ho nepodpíšem, pôjde naspäť do Národnej rady SR a koalícia schváli takú istú podobu, konštatoval na dnešnej tlačovej besede v sídle Rady Európy v Štrasburgu po vystúpení v pléne Parlamentného zhromaždenia RE. Prezident tvrdí, že ak zákon podpíše, urýchli podanie na ústavný súd.
Podľa neho vydavatelia tlače môžu spor ťahať aj na Európsky súd pre ľudské práva, nebude mu to prekážať. Gašparovič si myslí, že obe inštitúcie sú nezávislé a ich rozhodnutia sa budú musieť akceptovať.
Schválený tlačový zákon som ešte nevidel, priznal Gašparovič. Podľa neho pôvodná verzia, ktorú navrhol minister kultúry Marek Maďarič, určite nezasahuje do slobody prejavu a slobody tlače.
Koaličné strany odhlasovali v parlamente nový tlačový zákon bez akceptovania opozičných pripomienok. Prijali len pozmeňujúce návrhy od koaličných poslancov. SDKÚ-DS a KDH preto bojkotovali hlasovanie o Lisabonskej zmluve. Maďaričov zákon kritizovali aj medzinárodné inštitúcie, napríklad OBSE. Nový zákon má byť účinný od 1. júna.
Gašparovič: Dzurindove reformy aj Ficove nápravy boli nevyhnutné
Prezident SR Ivan Gašparovič dnes ocenil vládu Mikuláša Dzurindu za reformy a kabinet Roberta Fica za ich opravy. V pléne Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (RE) v Štrasburgu dnes povedal, že reformy boli nevyhnutné, aby sa Slovensko stalo ekonomicky silnou krajinou, problémy sociálne najslabších však zostávajú. „Som rád, že súčasná slovenská vláda je vládou, ktorá sa snaží napĺňať predstavy o sociálnom a prosperujúcom štáte. Svojimi sociálnymi politikami zmierňuje negatívne a bolestivé dôsledky transformačnej ekonomickej politiky, ktorá bola však určite nevyhnutná,“ uviedol Gašparovič.
Priznal, že v riešení rómskej problematiky zaostávame. Podľa neho majoritná spoločnosť podlieha stereotypom a negatívne pozerá na Rómov. „Komunikácia s rómskou komunitou má svoje špecifiká, nie je ľahká, Rómovia prijímajú nové trendy spolupráce s istou rezervovanosťou,“ dodal prezident. Tvrdí, že Rómovia sa naučili prijímať, ale nenaučili sa spravovať si svoje veci. Myslí si, že slovenská vláda pomôže Rómom, zlepší ich životné podmienky a prispeje k ich zaradeniu do spoločnosti.
Slováci sa príliš často obracajú na Európsky súd pre ľudské práva, konštatoval prezident. Podľa neho za to môžu aj dlhoročné súdne spory. Domnieva sa, že na Slovensku sa zatiaľ nedarí zefektívniť prácu súdov. Súdne prieťahy by malo pomôcť vyriešiť aj 50 nových sudcov. S ich prijatím už súhlasila slovenská vláda, dodal prezident. Pripomenul, že občania sa môžu sťažovať na ústavnom súde, ak niekto porušil ich základné práva a slobody. Ústavný súd im môže priznať aj primerané finančné odškodnenie.
Rada Európy je medzinárodnou organizáciou európskych štátov. Medzi jej ciele patrí ochrana ľudských práv. Východoeurópskym krajinám pomáha pri modernizačných a demokratizačných reformách. Zoskupenie vzniklo v roku 1949, v súčasnosti má 46 členov. Slovensko bolo súčasťou RE v rokoch 1991 až 1992 ako Česko-Slovensko, od júna 1993 sa stal členom samostatný slovenský štát.
Komunisti sa báli slobody, preto k nám poslali tanky
Komunisti sa báli slobody v Československu, preto nás v auguste 1968 obsadili tanky Varšavskej zmluvy, myslí si prezident Ivan Gašparovič. V sídle Rady Európy dnes povedal, že Slovensko v roku 1968 začalo rozmýšľať o komunistickej strane a socialistickom režime. Podľa neho sme hľadali niečo nové a objavil sa Alexander Dubček, ktorý zosobňoval socializmus s ľudskou tvárou. „Predstavitelia komunistického bloku videli, že myšlienka slobody v Československu ohrozuje najmä ich,“ vyhlásil Gašparovič v Štrasburgu pri otváraní výstavy o slovenskej histórii. Tvrdí, že Rusi spolu s ostatnými krajinami Varšavskej zmluvy sa rozhodli, že tomu zabránia.
Mladí ľudia v 60. rokoch vstupovali do komunistickej strany s vedomím, že v Československu začalo mať svoje miesto slovo, sloboda slova, sloboda prejavu, uviedol Gašparovič. Príchod tankov 21. augusta 1968 považuje za „prebudenie do tvrdej reality“. „Znova sa zavreli hranice, noviny začali písať len to, čo smeli. Začal sa proces diskriminácie tých, ktorí mali tú peknú myšlienku o slobode,“ povedal prezident. Až po 40 rokoch komunizmu sme sa mohli podľa Gašparoviča stať demokratmi.
Gašparovič dnes v Štrasburgu otváral výstavu „Magická osmička v dejinách Slovenska“, ktorá pripomína významné udalosti, ktoré sa na Slovensku odohrali v rokoch zakončených osmičkou. Na otvorení bol aj šéf Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Lluís Maria de Puig.
