BRATISLAVA. Polícia za podvody pri stavbe diaľničného tunela Branisko obvinila desať ľudí. Medzi nimi sú aj traja bývalí riadiaci pracovníci Slovenskej správy ciest (SSC). ČTK o tom dnes informoval hovorca policajného prezídia Martin Korch. Obvinení podľa vyšetrovateľov spôsobili štátu pri vybudovaní jednej z najkontroverznejších stavieb v krajine škodu 260 miliónov korún.
Skupinu podľa polície založili traja predstavitelia SSC s ďalším mužom, ktorý zastupoval švajčiarsku spoločnosť Erga Suisse. "Prostredníctvom tejto nastrčenej firmy mali vystavovať fiktívne faktúry ako aj navyšovať cenové ponuky, a tak podvodne získať finančné prostriedky, ktoré následne končili na ich osobných účtoch vo švajčiarskych bankách," uviedol Korch.
O obvinení v súvislosti s Braniskom tento týždeň vo Švajčiarsku informoval premiér Robert Fico. Slovenská polícia sa podľa Korcha prípadom zaoberala od roku 2004. "K zásadnému posunu vo vyšetrovaní došlo na základe informácií, ktoré nám poskytli švajčiarski kolegovia v roku 2006," uviedol hovorca.
Najdlhší diaľničný tunel na Slovensku sa začal stavať v roku 1996, v prevádzke je od roku 2003. Celkové náklady na vybudovanie takmer päťkilometrového tunela spolu s ďalšími diaľničnými stavbami, mostami a obchvatmi neďalekých obcí, presiahli deväť miliárd korún. Podozrenia z "tunelovania" pri výstavbe Braniska sa objavili v roku 2004 v správe Slovenskej informačnej služby, o rok neskôr o údajných nekalostiach okolo stavby hovoril aj vtedajší minister vnútra Vladimír Palko.
Profil diaľničného tunela Branisko
Miesto a základná charakteristika tunela:
- Branisko je prvým a zatiaľ najdlhším diaľničným tunelom na Slovensku. Nachádza sa na pod horským prejazdom Branisko medzi Beharovcami a Fričovcami na východnom Slovensku. Nahradil štátnu cestu, ktorá viedla cez horský priesmyk, a je súčasťou diaľnice D1.
Technické parametre:
- tunel je dlhý 4975 metrov, najvyššia povolená rýchlosť je 80 kilometrov za hodinu. Tunel má 17 únikových východov, bezpečnostné kamery, systém priebežného monitorovania rýchlosti každého vozidla a senzory pre meranie povolených tepelných hodnôt a hodnôt dymu v tuneli. Motoristi majú k dispozícii jednu tunelovú rúru s dvoma jazdnými pruhmi.
Začiatok stavby, priebeh a dokončenie:
- výstavbu iniciovala vláda premiéra Vladimíra Mečiara v roku 1996. Termíny konečného spustenia tunela sa posúvali niekoľkokrát. Stavbu sprevádzali technické problémy, ako aj nedostatok finančných zdrojov. Prvé vozidlá napokon tunelom prešli začiatkom leta v roku 2003 za vlády premiéra Mikuláša Dzurindu.
Náklady na stavbu tunela:
- náklady sa vyšplhali na viac ako sedem miliárd korún a spolu s ďalšími mostami a obchvatmi obcí v okolí konečný účet presiahol deväť miliárd korún.
Kriminálne pozadie okolo tunela:
- premiér Robert Fico počas svojej pondelkovej návštevy vo Švajčiarku vyhlásil, že polícia obvinila členov bývalého vedenia Slovenskej správy ciest (SSC) z ekonomickej trestnej činnosti v súvislosti so stavbou. Polícia dnes informovala, že za podvody pri budovaní tunela obvinila desať ľudí. Medzi nimi sú aj traja bývalí riadiaci pracovníci SSC. Podľa polície k objasneniu prípadu prispela aj švajčiarska polícia, ktorá sa o prípad zaujímala, keďže do stavby Braniska bola zapojená aj švajčiarska firma.
- úvahy o tunelovaní Braniska sa objavili už počas minulej vlády premiéra Dzurindu. Na podozrenia z "tunelovania" pri výstavbe upozornila v roku 2004 správa Slovenskej informačnej služby, o rok neskôr o údajných nekalostiach okolo stavby hovoril aj vtedajší minister vnútra Vladimír Palko.
Účastníci stavby:
- generálnym investorom stavby tunela bola Slovenská správa ciest, ktorá spadá pod ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Stavbu tunela zastrešovalo Združenie Branisko na čele so štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba. Združenie zahŕňalo napríklad podniky Hydrostav, Váhostav, Banské stavby Prievidza.
Generálni riaditelia SSC, ktorí zastávali post počas stavby tunela Branisko:
1995 - 1998 - Ján Mikolaj, v súčasnosti minister školstva (SNS)
november 1998 - Jozef Macejko
1999 - Ladislav Pauliny, poverený výkonom funkcie generálneho riaditeľa
2000 - 2002 - Dušan Matonok
október 2002 - december 2002 - Ján Šedivý
december 2002 - 2005 - Dušan Faktor
ČTK