Bratislava 16. apríla (TASR) - V duchu vzájomného obviňovania zo zavádzania a nezhôd medzi advokátom Jánom Čarnogurským a publicistom Andrejom Bánom sa niesla dnešná diskusia o Kosove, ktorú zorganizoval Bratislavský inštitút humanizmu (BIH).
Diskusia na tému "Kosovo deväť rokov od vojny k nezávislosti - Čo jej predchádzalo a čo môže nasledovať" sa začala analýzou otázky, či je juhosrbská provincia v skutočnosti kolískou srbského národa. Bán, ktorý zdôraznil, že Kosovo už deväť rokov pravidelne navštevuje, túto skutočnosť spochybnil. Podľa neho Kosovo "nie je kolískou národa, ale srbskej mytológie" a toto tvrdenie sa v Srbsku opakuje už celé desaťročia. Opieral sa pritom aj o jednu z najuznávanejších kníh anglosaských autorov o Kosove od Noela Malcolma (Short History of Kosovo), ktorá hovorí, že za kolísku srbského národa možno považovať skôr územie Sandžaku.
"Nie som na strane Srbov, nie som na strane Albáncov, ale na strane obyčajných obyvateľov," zdôraznil Bán.
Čarnogurský podotkol, že na území Kosova sa nachádza najviac kultúrnych, historických aj náboženských pamiatok srbského národa, ktoré pochádzajú z 12. a 13. storočia. "Najviac materiálnych historických pamiatok srbského štátu sa nachádza v Kosove. Či už je to mýtus alebo reálny fakt, Srbi Kosovo vnímajú ako svoju kolísku," uviedol.
Sporným bodom diskusie bola bitka na Kosovom poli v roku 1389, v ktorej sa stretli turecký sultán Murat I. a srbské knieža Lazar. Bán obvinil Čarnogurského, že historickú udalosť prezentuje ako stret islamského a kresťanského sveta. Ako zdôraznil, na strane tureckého sultána Murata I. bojovali aj mnohé srbské kniežatá, ktoré boli v odboji voči Lazarovi. "Nebol to v princípe kresťansko-islamský konflikt," dodal a podotkol, že je to negatívna konotácia voči islamu. "V istej súvislosti však tento albánsko-srbský zápas ústi aj do kresťansko-moslimského," oponoval Čarnogurský.
Po spomenutí niekoľkých kľúčových historických momentov vývoja v juhosrbskom regióne sa Čarnogurský a Bán dostali k novodobým dejinám. Počas 20. storočia sa na území Kosova podľa Bána štyrikrát zmenili mocenské pomery, z toho dvakrát mali "navrch" Albánci a dvakrát Srbi, čo sa vo všetkých prípadoch nieslo v znamení vzájomného prenasledovania a vyvražďovania.
Bán vyjadril názor, že bývalý prezident USA Bill Clinton v roku 1999 pristúpil na bombardovanie vtedajšej Juhoslávie z dôvodu "obáv, aby sa nezopakovala srebrenická masakra".
Kosovo bolo od skončenia vojny v roku 1999 pod správou OSN. Podľa Čarnogurského juhosrbská provincia nemala morálne právo jednostranne vyhlásiť nezávislosť. Bán podotkol, že deklarácia samostatnosti zo 17. februára nie je dobrým riešením, ale "lepšie riešenie neexistuje". Publicista tiež odmietol niektoré tvrdenia, že Kosovo je "mafiánsky štát", keďže boli podľa neho zaznamenané iba "jednotlivé prípady obchodu z drogami". Spochybnil tiež tvrdenia bývalej hlavnej žalobkyne haagskeho tribunálu Carly del Ponte o predaji orgánov srbských zajatcov, na ktorom sa mal podieľať aj súčasný premiér Hashim Thaci. Ako však dodal, tieto informácie by mali byť prešetrené.
zsl ed
